Blues Slovakia 2010 Humenné

Dňa 27.11.2010 sa uskutočnil už 18. ročník putovného festivalu BLUES SLOVAKIA, tento krát v komplexe Hviezda v Nostalgia Music Pube v meste Humennom. Vzhľadom na to, že sme sa s kapelou Žalman brothers band ocitli v podniku ako prví a strávili sme tam celý večer (čo priznám, že napriek skvelým vystúpeniam jednotlivých skupín bolo značne vyčerpávajúce), nadobudol som pocit, že môžem k tejto akcii niečo napísať. Nebudem popisovať úmornú cestu po prisľúbenej diaľnici „de luxe“ až na východ a pozvoľne po 7 hodinách v aute sa prenesiem rovno do veľmi pekne upraveného podniku Nostalgia Music Pub v meste Humenné, kde som sa vlastne tiež ocitol prvý krát v živote. Okolo 17:30 sa začal pomerne veľký priestor Nostalgie Pubu zapĺňať ľuďmi, o ktorých som si v prvom momente myslel, že ani netušia čo sa má diať a skôr mi to aj podľa outfitu pripadalo, že ide o prvé rokovanie miestnych novozvolených poslancov. Ale klub sa zaplnil do posledného miesta a pivo stálo 30 centov, čo bol bezpochyby výborný ťah so strany majiteľa klubu. O 18:00 po krátkom a výstižnom predstavení akcie prezidentom Slovenskej bluesovej spoločnosti (Jánom Liteckým Švedom) odštartovala svoje hranie skoro miestna (aspoň čo do regiónu) kapelka Octopus z Bardejova. Skvelá trojčlenná zostava s výbornou (skúsenou rytmikou) a vtipnými textami Martina Majerníka to skutočne rozbalila podľa môjho gusta. Bolo to dosť dávno, čo som Martina počul hrať a musím povedať, že s touto rytmikou dostali Octopusácke skladby nový rozmer (pre mňa veľmi milé prekvapenie a spoznanie skutočne báječných ľudí). Janko ako dramaturg sa rozhodol prestriedať elektrifikovanú muziku s akustickým zoskupením, čo sa neskôr pre našu kapelu ukázalo ako nie najšťastnejšie. I keď teraz s odstupom času uznávam, že to malo istú logiku. Ale späť k muzike. Teda po skvelej kapele Octopus došiel na rad overený Ďuro Turtev a jeho Dura and Blues Club, s Milošom Železňákom na gitare a Paľom Doležalom na saxofóne. Príjemná a pre mňa už dobre poznaná muzika Ďura je zárukou krásneho pocitu, skúsenosti a kvality, ktorá všetko dostáva do istej meditačnej podoby (aspoň ja mám tento pocit). Po krátkej prestávke, ktorá bola nakoniec pred každou zmenou kapely, z dôvodu preskupenia kapiel a nástrojov, boli vyhlásené výsledky udeľovania cien Slovenskej bluesovej spoločnosti. Vzhľadom na prítomnosť HLAVY bluesovej spoločnosti je zrejmé, že výsledky vyhlásil sám prezident. Tento program vynechám, keďže si výsledky a mená nepamätám, nakoľko som sa venoval rozhovorom a pitiu piva za 30 centov (okrem toho sa táto téma určite objaví na rôznych fórach). Ale viem, že objav roka sa stala kapela Bluesraiders a ako som mal následne možnosť posúdiť, tak aj oprávnene. Títo mladí ľudia (a trochu ma štve, že už som sa dostal do veku, kedy takýto termín začínam stále častejšie používať) okolo Jána Liteckého Švedu ml. predviedli nádherný a plný blues s výborným speváckym výkonom. Takto, keďže ja sa priznám, že moja pamäť na mená je natoľko mizerná, že vlastne by som len útržkovito pomenovával členov kapely, čo sa nepatrí, poviem len toľko, že blues v tomto prevedení mi v prvom momente pripomínal kapelu FRUMPY, ktorú mám strašne rád a možno práve tou kombináciou speváčky s krásnym hlasom a bočnej vokalistky som mal pocit, že Bluesraiders vytvorilo niečo, čo Slovenská bluesová scéna nemá. Takže klobúk dole. Po tejto kapele už nastúpil na scénu sám organizátor Janko Litecký Šveda s Veteránmi zo Salon Doré. Keďže približne v tejto časti doľahla na mňa ťažoba 550 km dlhej cesty naprieč Slovenskom, piva za 30 centov a rôzne iné pocity, poviem len toľko, že Veteráni museli predviesť určite skvelú muziku, keďže roztancovali ľudí. A aby som nezabudol, dôležitou osobou večera bol bezpochyby Roman Romy Horváth, keďže mimo poslednej kapely bol súčasťou, či hosťom každého zoskupenia so svojou báječnou hrou na fúkacej harmonike (rád som ho videl, lebo dlho som ho nevidel : - )). V každom prípade som sa za tú hodinku odpočinku ako tak pozviechal, a teda oficiálny hudobný večer sme uzavreli so Žalman brothers band, hoci tentokrát nie v plnej zostave (chýbal nám Martin Varga). K nášmu unavenému výkonu sa nebudem vyjadrovať, to nech súdia iní, ale môj vlastný muzikantský pocit určite nebol taký, aký by som si zaslúžil po precestovaní celej republiky. Ale holt, nie každý deň je nedeľa a okrem toho bola ešte stále sobota. Napriek tejto drobnej ujme na dokonalom pocite hodnotím 18. ročník festivalu BLUES SLOVAKIA ako veľmi vydarenú akciu a určite si každý zainteresovaný (určite Janko Litecký Šveda) zaslúžia veľkú vďaku a uznanie za takúto akciu pre Slovenský blues. Neviem ako to bude s fotkami z akcie, ale tak hádam niekto niečo odfotil... ja nie... Takže držím palce, aby sa podobných akcii dialo čo najviac a aby konečne diaľnica spojila východ a západ našej krajiny Martin Výboch