Pocta Macovi

    Na piatok, 18.3.2011, si dali do Domu kultúry Lúky stretávku všetci tí, ktorí mali Maca Csonku radi a ktorí sa hlásia k jeho hudobnému odkazu. Bolo ich, ako sa hovorí, neúrekom. V malej sále sa tiesnila zmeska hudobníkov a fanúšikov tvrdšej muziky. Program rozbiehala Macova domovská kapela Doktor Schlosser Band a jej vystúpenie ozvláštnilo duo Marsi a Drak, ktorí priniesli na pódium atmosféru indických jogínov, brušných tanečníc a hltačov ohňa. Hlavne Drak bol autentický, až ma prekvapila jeho slovenčina. Po tomto vydarenom vstupe prišiel rad na Žalman Brothers Band a pri ich vystúpení som si z minulosti pripomenul na úprimný nekrológ Martina Výbocha, ktorý Maca označoval za svojho učiteľa. Ako tretí sa verejnosti pripomenul Kroko so svojou kapelou DoNoWa. Tradične dobré vystúpenie hudobníkov bolo konečne ozvláštnené aj naozajstnými spomienkami na Maca, historkami zo začiatkov ich spoločnej hudobnej kariéry a práve takéto vsuvky dávajú podobným podujatiam ozajstný ľudský rozmer. Krokovi sa teda podaril objaviť okrem muzikantského, aj rečnícky talent a uzavrel poslednou skladbou prvú polovicu podujatia. V tej ďalšej už nasledoval riadny príval kvalitnej muziky v podaní Červeného bicykla, skupiny The Experience, no a úplné finále v podaní skupiny Devachan. Počas celého vydareného podujatia sa premietali zábery z Macovho života, počnúc detstvom. Osobne som Maca nepoznal veľmi dlho. Zoznámili sme sa u Kroka na oslave jeho päťdesiatky. Keďže sme obaja patrili do kategórie nadcent – teda nad 100 kg, podarilo sa nám spoločným sedením zlomiť zánovné plastové kreslo, ktoré Kroko vyťahoval len pri životných jubileách. Prúser ako vyšitý, ale vzhľadom k príjemnej atmosfére, nám Kroko odpustil. A práve tu sme sa dohodli, že Maco zoženie zopár ľudí, ochotných venovať svoje 2% z dane na konto schudobnelej Slovenskej bluesovej spoločnosti. Veľmi som síce neveril, o to väčšie prekvapenie nastalo, keď mi Maco priniesol desať vyplnených tlačív a prevody peňazí sa naozaj zrealizovali. Teda okrem hudobníkov, aj ja vzdávam tribute, teda poctu Macovi za dodržiavanie chlapského slova a dúfam, že si na Maca budeme v dobrom spomínať aj v nasledujúcich rokoch.

Pavel Sojka, tajomník SBS