Pokračovanie...
A aby bola atmosféra westernových tradícií dokonalá, outfitom bolo predpísané salónne oblečenie a westernové kožené kabáty. Ak budem hovoriť len za seba, koncertu som venoval more času. Kožený kabát po tatkovi som dlhé dni natieral jelením lojom, aby sa ligotal ako “psie gule”. Sako, tiež po tatkovi, som musel najprv znovu odmoliť, lebo tým prašinám sa veľmi dobre darí v kvalitnom “štofe”. Ako hráč na rumpľu tiež musím venovať zvýšenú pozornosť výberu vidličiek, ktorými na rumpľu hrám. Vedel som, že bude pri projekcii asi malý problem so zvukom a tak som vyradil z výberu vidličky, ktoré majú v kove primes s mäkšou substanciou Sb a nahradiť ich vidličkami s tvrdšími komponentami a dobre som urobil. Samotná rumpľa bola v pohode, lebo jedna strana je ladená v G dur a druhá strana v E dur. V tomto duchu sú nastavené aj všetky naše skladby v repertoári. Preplnené auditorium čitárne bolo netrpezlivé a čakalo na úder 17 – tej hodiny, kedy concert začal. Päť westernových drsňákov, ktorým ani nič dobré z oka nekuká, sa za zvukov skladby z filmu Vtedy na západe sunulo na podium. Prmý išiel Romy Horváth, hráč na harmoniky, za ním Dura Turtev, hráč na mandolínu a gitaru, v strede kráčal Ján Litecký – Šveda sr., autor projektu, piesní a inšpirátor vzniku CD, chrbát mu kryl jeho rovnomenný syn JLŠ, hráč na baskanister, džbán a kufor a nakoniec ja, Paľo Sojka, hráč na rumpľu, ktorý základy hry na tento nástroj pochytil od starenky v Lozorne, keď hrali, teda prali na rumpli na dvore v drevenom koryte. Ako som už uviedol, preplnené auditorium sa nás nevedelo nabažiť, nevynímajúc zahraničných turistov. V prvej rade sa tiesnili štyria Japonci, teda aspoň si myslím, podľa troška zošikmených očí a všetko poctivo zaznamenávali a aj sa adekvátne čudovali. Boli tam aj turisti z Talianska. Mňa upútala hlavne jedna z nich, ktorá koncert vyslovene prežívala. Spievala, gestikulovala a nadskakovala na stoličke tak, až som nadobudol presvedčenie, že v gaťkách má okrem toho, čo tam má byť, aj elektromotorček. Pri podpisovaní CD sa informovala, či neporiadam kurzy hry na rumpľu, že po zbere olív by snáď aj prišla na nejaký rýchlokurz. Taliani z juhu krajiny sa nezaprú… No a celý concert snímal Vlad Linder z kanadského Vancouveru, z firmy Linder video Production. Čo dodať ? Koncert trval vyše hodiny, odohrali sme 14 skladieb, z toho 9 slovenských všetko z autorskej dielne JLŠ a 5 prevzatých, s aranžmánmi toho istého JLŠ. Každá skladba mala veľký úspech a po piatej skladbe Iko-Iko nastal slávnostný moment krstu CD. Krstným otcom bol producent albumu, pán Pavol Maruščák, no a krstilo sa kvalitným šampusom, ktorý aj ukážkovo vystrelil. Po jeho príhovore koncert plynule pokračoval až do jeho ukončenia. Úspech mali aj novo vydané CD nosiče a samotní hráči sa vyjadrovali, že sa toľko doteraz nikdy nenapodpisovali. Takže zrazu zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. Vďaka za fotoreport Zorke Liškovej a Vlad Linderovi, všetkým divákom za účasť a Mestskej knižnici za priestor a možnosť si tu po dlhom čase vychutnať atmošku koncertu.
Za pozornosť ďakuje Palo Sojka, zrumpľovaný tajomník SBS.
