Pokračovanie...
Aj Big Daddy Wilson zmenil svoj šatník a miesto zámockej vestičky prišiel odetý v slušivom čiernom obleku, v čiernych lakovkách, čiernom klobúku, tmavých okuliaroch a jedinou výnimkou jeho imidžu bola biela košeľa. Po úvodnej skladbe, ktorú si na pódiu strihol len s gitaristom doprovodnej kapely, sa strhla v stane 90 minútová smršť kvalitného soulu a blues. To už bola na pódiu celá doprovodná talianska kapela, o nej troška neskôr. Big Daddy Wilson predviedol celú škálu rozcíteného soulu, aj dynamického blues, proste vecičiek, ktoré majú čierni speváci od narodenia zakódované hlboko pod kožou a ten feeling sa nedá naučiť v žiadnej speváckej školskej inštitúcii. Prevažnú časť koncertu odspieval frontman večera sám, spoluhráči odspievali len povinné vokály a po cca 11 skladbách prišlo nečakané prekvapenie. Frontman Wilson dal priestor na sólový spev aj ostatným protagonistom. Tu sú : gitarista Cesare Nolli, basista Paolo Legramandi a bicista Nick Taccori. Každý z nich zaspieval jednu svoju obľúbenú skladbu a tento rituál sa opakoval trikrát. Medzi divákmi asi najviac zarezonovala skladba Stand By Me, ktorú spieval horkokrvný bicista, súdiac podľa trička s krátkym rukávom. Po záverečnej skladbe sa obecenstvo pri standing ovation dožadovalo prídavku, talianski chlapci boli náchylní aj čosi dodať, len Big Daddy Wilson mal už unavené hlasivky a tak zostalo len pri želaní.
O Big Daddy Wilsonovi popísal v upútavke na koncert asi všetko Marcel Juck, riaditeľ Múzea. Zopár zvedavých otázok som mal aj ja, ale dav kúpychtivého obecenstva mi v tom zabránil, lebo nepriedyšne obkľúčil frontmana večera a kupoval CD nosiče a LP platňu akoby boli zadarmo. Pred koncertom sa vedelo málo o doprovodnej kapelke. Tak doplním, že chalani pochádzajú zo severného Talianska, z Milána a Bergama. Všetko o týchto mestách sa dá nájsť vo Wikipédii, teda nebudem nosiť vodu do lesa. Len podotknem, že talianov mám rád pre ich veselú povahu, slnečnú myseľ a dobrosrdečnosť. Zažil som ich pri viacerých výjazdoch do Talianska, napr. pri desiatom výročí inaugurácie pápeža Jána Pavla II. vo Vatikáne, alebo keď som strelil svoj jediný medzinárodný futbalový gól pri zápase v Neapole- slneční ľudia a takýto dojem na mňa urobili aj chlapi z doprovodnej kapelky. Na záver dodám, že v tomto zložení kapelka odohrala na šnúre 13 koncertov v Čechách, v Poľsku, na Slovensku a zakončia turné v rakúskom Grazi. Atmosféru koncertu možno vychutnať z fotoreportu Zorky Liškovej.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
