Pokračovanie...
K Dedovi Mrázovi sa ešte vrátim záverom.V Múzeu obchodu v tento deň suploval Sv.Mikuláša jeho riaditeľ, Marcel Juck. Cez agenta Raya sem priviedol vynikajúceho amerického bluesrockového gitaristu a speváka Seana Chambersa so svojim Bandom. Pre Seana a kolegov to bolo vôbec prvé európske turné a treba povedať, že nám priniesli kopec pozitívnej energie a kus floridského tepla od srdca. Použijúc metaforu mladosti, v jednej čižme bol samotný Sean s klávesákom B3 Hammond Rickom Curranom a v druhej čižme rytmika, teda basák Todd Cook a bicista Scott Phillips. Obchodné záležitosti má v kapelke pod palcom Seanova manželka, Karen Chambers. Kapelka sem merala cestu z floridského mesta Tampa, ktoré leží na západnom pobreží Floridy pri Mexickom zálive, má cca 330 000 obyvateľov a naposledy v ňom snežilo 19.1.1977, kedy napadlo rekordných 0,5 cm snehu. Pokiaľ sa teda chce Floriďan pokochať snehom, musí otvoriť mrazničku. Keď Marcel otváral koncert poznamenal, že celej kapelke je tu zima, ale prostredie vyhriateho stanu a atmosféra koncertu ich nakoniec zohriala. Už niekoľkýkrát konštatujem, že Marcelove upútavky na koncert sú obsiahle, stačí kliknúť nižšie a ja som bezmocný. Tak teda, len čosi zo zákulisia. Na rozdiel od mladíkov z kapelky The Trongone Band, sú chlapi okolo Seana vyzretí muzikanti. Sám Sean je benjamínkom kapely, strieda počas koncertu tri gitary a je so svojimi 50 rokmi teda najmladší. Basák Todd má 56 rokov a občas pri vokáloch aj zanôti, no a so Seanom sú aj najdlhšími spoluhráčmi. Bicista Scott je pri kapele najkratšie, má 61 rokov, má pompéznu bradu a bicie mastí už 50 rokov. Najstarším členom je 64 ročný klávesák Rick. Ozdobou teamu je Seanova manželka Karen, ktorá predávala hneď pri vchode Seanove CD nosiče. Z doterajších sedem titulov mala v ponuke štyri, teda The Sean Chambers Band, The Rock House Sessions, Trouble & Whiskey a Welcome to My Blues, ktorý vyšiel len v októbri tohto roku. Koncert pozostával z dvoch blokov. Prvý, hodinový set trval hodinu, odohrali v ňom 11 skladieb, nasledovala pauza, v ktorej ľudia kupovali vyložené CD nosiče a v druhej časti kapela hrala 10 skladieb. Repertoár pozostával zo Seanovej tvorby, len posledná skladba bola vypaľovačka Bullfrog Blues od Roryho Gallaghera, v ktorej mal perfektné bubnové sólo Scott. Obecenstco tlieskalo v stoji a myslím, že pre kapelu to bol perfektný úvod deväť koncertného turné, ktoré okrem Podunajských Biskupíc, bude pokračovať ešte v Nemecku, Čechách, Francii, Belgii a Holandsku, no a potom rýchlo domov, pod vianočný stromček do Tampy. Atmosféru koncertu je možné si vychutnať z fotoreportu Katky Pavlu.
P.S. Ešte k tomu Dedovi Mrázovi zo sibírskej Čukotky. Vo vyššie spomínanej dobe ešte nestihol mať medzi darčekmi pribalenú Solženicynovu knihu Súostrovie Gulag. Možno ako deti by sme ani nedokázali precítiť tie milióny mŕtvych, ktorí zomreli v boľševických gulagoch na Sibíri,. Ako dospelí dnes to už vieme a malo by to byť aj povinné čítanie pre našich boľševických pohrobkov vo vládnej koalícii, ktorí zbožne pozerajú na východ od nás. Sorry...
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
