Pokračovanie...

Víťaz BLUES APERITÍVU Slovak Blues Project rozbehol piatkový večer vo foyer o 18.00. Zdatný gitarista a spevák Paľo Hrnčirík, neúnavný propagátor blues a hráč na dobro Luboš Beňa „Mississippský“ tvoria základ tohto zoskupenia. Gitaristka a speváčka Barbora Černá na ktorú sme boli zvedaví, žial neprišla ale nahradil ju moderátor, dobrista, spevák, propagátor blues a bavič Peter Bonzo Radványi. Slovenskí kolegovia to riadne roztočili čo publikum vo všetkých večerných prestávkach spontánne prijalo. Príjemne sadla i džemovačka s basgitaristom Fedorom Frešom (Collegium Musicum, Fermáta, Prúdy,...) ktorému polnočný „polobigbít“ mimoriadne sadol. Ale poďme naspäť. Hlavnú scénu rozbehli českí The Bladderstones ktorých som žial nevidel, kvôli ubytovaniu. Shaun Booker & Sean Carney boli v piatok prvým americkým bluesostrojom. Speváčke Shaun Booker by som zdvihol palec hore. Keď sa ozvala, bolo to cítiť hádam až do špiku kostí. Sršala energiou a show bolo sice typicky americké ale nie prehnané (...na môj vkus). Výborný gitarista a skvelý spevák a cenami ovenčený Sean Carney priviezol so sebou excelentnú kapelu. Po ich vystúpení sa spokojní diváci roztrúsili do útrob DK a na scénu sa pripravili Silvia Josifoská and Blues Laboratory. Speváčka Silvia Josifoská priniesla nový projekt. Nové piesne. V Blues Laboratory sa odhalili gitaristi Ivan Tomovič (Bluesweiser) a Pišta Lengyel (Sitra Achra) s iným prístupom na ktorý sme boli u Silvii zvyknutí. Ivan Tomovič využil systém Tripleplay (testovaný napr. Johnom McLaughlinom) z ktorého použil on-line škálu živých zvukov a efektov, Štefan Langyel doprovodnými gitarami a stompboxom tvoril rytmus. Hudba s ktorou trio prišlo bol bluesoid. Černota v Josifoskej hlase, Tomovičova robustná divokosť a Lengyelove rytmické cítenie . Sála sa postupne plnila a na konci vystúpenia bola znovu plná. Hudba s výrazom blues nakoniec ľudí dostala. Silvia, hoci to nerada počuje, bola kedysi označená ako „prvá dáma blues“ na Slovensku. V piatok v Šumperku som ten pocit mal. Ich koncert plynul v pokore a ukázal, že zábava sa dá robiť aj „len“ umením. Pre mňa, umelecký vrchol piatkového večera.

Gitarista a spevák Duke Robillard s kapelou boli ďalším zoskupením z kolísky blues (US). O tomto 68-ročnom veteránovi americkej bluesovej scény kolovala pred koncertom fáma, že je za zenitom. Posledne som ho videl v austrálskej Sydney cca v roku 1993 a bol vo vynikajúcej gitarovej forme. Predvádzal kúsky a la Stevie Ray Vaughan (gitara za chrbtom etc...) s obrovskou škálou výrazových prostriedkov i mimo rámec blues. Ako bývalý člen slávnych Fabulous Thunderbirds štúdiovo spolupracoval s Jimmy Whiterspoonom, Bob Dylanom, Tom Waitsom a inými sme boli zvedaví na jeho súčasnú tvorbu. Na pódium prišiel o barlách. Predchádzala tomu nehoda (pád z pódia) noc pred koncertom po džemovaní s brnenskou kapelou Hoochie Coochie Band, ktorú musel stráviť v nemocnici na infúziách. Duke však „prežil“, prišiel a dal. Dal blues v chicagskom štýle. Ano, Duke je asi za zenitom tvorivosti. Hral málo tónov, vačšinu podstatných „feelingových“ a pri skvelej rytmike a virtuóznom klávesákovi to však celé šlapalo ako hodinky. Nepredvádzal sa a koncert zvládol (napriek zdravotnému stavu) skvele a patrí mu česť. Čo ma však skutočne zaujalo bola jeho kapela. Hrala s nadhľadom (s Dukom asi nehrá hocikto...) a presne tak ako sa blues hrá. Iba mi prešlo hlavou, aká škoda, že to nevideli niektoré naše bluesové rytmiky. Či už je Duke za zenitom alebo nie, koncert sa mi veľmi páčil a ľudia ostali vo vare pred posledným koncertom na hlavnom pódiu. Slam Allen, gitarista a spevák tmavej pleti so skupinou bol posledným piatkovým vystupujúcim. Predchádzala mu dobrá reputácia skvelého gitaristu oceneného Blues Awards a člena skupiny chicagského harmonikára James Cottona. Slam Allen začal úderne v súlade so svojou povesťou. Veľmi dobre spieval a gitarovo bolo cítiť školu B.B. a Fredie Kinga. Vydržal som však asi 5 pesničiek, pretože som mal pocit jedného výrazového modelu a ďalší priebeh koncertu som pozeral z VIP na veľkej obrazovke. Ľudia boli „upečení“ a keď Slam zišiel z pódia medzi ľudí a sóloval, prišla už typická americká show. Tento zábavový vzorec som mal možnosť vidieť mnohokrát, napríklad Guitar Shorty na Byron Bay festivale, keď zmizol na pol hodinu z pódia a po návrate naň urobil s gitarou salto, či Lucky Peterson na Bratislavkých jazzových dňoch, keď si urobil dlhý výlet do radov divákov. A mnohí ďalší... Slam Allen to zvládol bravúrne a ovácie nemali konca kraja. Tie sme už pozorovali s guruom poľského blues Andrzejom Matyszikom z foyer a tešili sa z červeného vína. Zábavovo skvelé vyvrcholenie piatkového večera na hlavnom pódiu Blues Alive v Šumperku. Ešte malá poznámka. Sme vďační tohtoročnej piatkovej dramaturgii. Štyri slovenské kapely v jeden deň: Boboš Procházka & Marek Wolf, Dura & Blues Club feat.Fedor Frešo, Slovak Blues Project a Silvia Josifoská & Blues Laboratory. Všetci sme obstáli dôstojne. V duchu sme si spomenuli na kamarátov bluesmanov, ktorí nedávno odišli, na Karla Macharta a Petra Jurkoviča.

Festival moderoval už tradične vo veľkej pohode spevák a harmonikár Marek Hlavica. Šef  festivalu Vladimír Rybička a jeho team odviedli skvelú prácu!!!

Za Slovenskú bluesovú spoločnosť

Dura