Slovenská bluesová spoločnosť

 Ťažko hľadať paralelu medzi bluesom a hokejom. A predsa sa čosi našlo. Práve bluesový koncert v Jazztikote dňa 9.apríla 2026 so začiatkom o 19,30 hod. mi vnukol túto myšlienku. Prvú tretinu koncertu odohrali nasledovní hráči: Peter Koreň sr. - hammond organ a spev, Juraj Dura Turtev - gitara, spev a moderovanie, Tomáš Hudák - bicie, Mirko Polák - basgitara, Pavel Doky Doležal - tenor a barytón saxofón.

Táto úvodná zostava kvalitných hudobníkov naplno nažhavila početné publikum odohratými deviatimi skladbami, ktorých celkové analýzové spracovanie bude na konci tohto článku. Odohratie tohto setu trvalo do 20,15 hod., teda 45 minút. Publikum si následne mohlo vychutnať 20 minútovú pauzu na občerstvenie a do druhej tretiny bola nasadená nasledovná zostava : Kamil Paulovčin - gitara, spev; Jozef Hladný – basgitara; Martin Müller - gitara, spev a Tomáš Hudák - bicie. Chlapi odohrali opäť 9 skladieb o celkovej minutáži 45 minút. Pri tejto zostave som si pripomenul mladšie časy, lebo Kamila Paulovčina poznám od r.1964, kedy prišiel Kamil študovať do Bratislavy na stavebnú fakultu a náhoda ho priviala do kapely Neoton okolo ktorej som sa tiež motal a mala skúšobňu v Pohrebnom ústave na ulici Čsl.armády v Bratislave. Po polroku aklimatizácie v Neotone prešiel na lepší kvalitatívny stupeň do kapely Buttons, ktorá hrávala v Astorke a mala na tú dobu veľké úspechy v celom Československu. Kamila prišli povzbudiť aj starí spoluhráči: Dodo Šuhajda - spev, Ervín Citrón Fulmek - klávesy, Vladko Turčan - sólová gitara. Chlapi mi venovali nostalgický CD nosič The Buttons and Friends vydaný v roku 2021 a je škoda, že už v dnešnej dobe nepôsobia na hudobnej scéne.

Poslednú, tretiu tretinu koncertu obstarala nasledovná zostava : Peter Koreň sr. - hammond organ; Juraj Dura Turtev - gitara, spev; Tomáš Hudák – bicie; Mirko Polák - basgitara a Pavel Doky Doležal - barytón a tenor saxofón. Chlapi odohtrali 10 skladieb vrátane dvoch prídavkov o celkovej dĺžke 50 minút. Kvalitu koncertu vždy ohodnotia diváci svojim potleskom a ten v ten večer nebral konca kraja. Koncert skončil o 22,20 hod.

P.S. Zopár poznámok z tohto večera : 1. Koncert navštívil aj Marcel Juck, riaditeľ Múzea obchodu a venoval mi CD nosič Kocúr "Live From Nowhere" v ktorom hrá na bicie nástroje. Ako divák sa mihol aj nestor slovenského folku Dušan Valúch (Jednofázové kvasenie), ktorý spolupracuje práve s Petrom Koreňom sr.

2. Na koncerte odznelo 28 skladieb. Analýzou skladieb bolo zistené, že bluesmani obľubujú tvrdšie akordy - spolu 22 skladieb - plus 6 molových skladieb (Am - 2x, Dm - 2x, Cm - 2x). Práve molové akordy boli zväčša zaradené kvôli dievčatám s prísnou erotickou výchovou z puritánskych domácností a na odbúranie erotických zábran. Zvyšných 22 durových skladieb má nasledovnú štruktúru: víťazom je Adur - 6 skladieb; Gdur - 5 skladieb; Fdur - 4 skladby; Edur a Cdur po 2 skladby - spolu 19 skladieb. Skladby Ddur 1x, Bdur 1x a A7/6 1x skončili posledné a za trest budú počas svojich koncertov cez prestávky polievať v Jazztikote kvety.

3. Vďaka za fotoreporty patrí Zorke Liškovej, Gejzovi Szaboovi a Petrovi Bzdúchovi. 

fotoreport (Zorka Lišková)

fotoreport (Gejza Szabo)

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS

 

Kedy, kde a o koľkej:

9.4.2026 (štvrtok), JazzTikot, Biela 5, Bratislava, 19.30 hod

Peter Koreň sr. & Root's Band je kapela hráča na klávesové nástroje Petra Koreňa st. Peter Koreň sa predstaví v JazzTikote s projektom The Hammond Time Delayed, čo je zároveň aj názov jeho posledného CD nosiča, ktoré vyšlo v brnenských Indies. Je jedným z „posledných mohykánov“ staršej generácie hudobníkov na Slovensku, ktorí hrajú na Hammond organ. Generačne sa radí k muzikantom 60.rokov minulého storočia. Spolu s Petrom Lipom pôsobil v kapele Blues Five, ktorá zažiarila v Prahe na čs.beatovom festivale v r.1968. Pôsobíil taktiež v kapele hudobníka Jozefa Barinu - The Meditating Four a spolupracoval aj s Dežom Ursínym (r.1968). Hosťom večera bude spevák a gitarista z legendárnych Buttons (60.roky) Kamil Paulovčin s kapelou.

(Peter Koreň v Nočnej pyramíde STVR.)

(Peter Koreň & Roots Band - Vlak s konečnou)

Zostava:

Hosť večera: Kamil Paulovčin – spev, gitara (Buttons 60te roky)

Kapelka The JointVenture zavítala do bratislavského Jazztikotu v sobotu, dňa 28.3.2026 v silnej zostave. Ady Kelemen - gitara, spev, konferans, Feri Sajtos - basa, Michal Šrámek - bicie, Libor Ondrejčík - gitara a Romy Horváth - harp a spev.
S Ady Kelemenom sme sa stretli aj nedávno, 26.2.2026, keď hral na mohutnej Jamsession v Jazztikote /viď  článok na tejto stránke zo dňa 7.3.2026/.
Hlavne som bol zvedavý na zvyšok kapely, preto ten názov článku. Týchto chlapov som nevidel roky a o ktorých si myslím, že sú výborní muzikanti a aj kamaráti. Basák Feri Sajtos je zo Zemného, Romy Horváth zo Šamorína a ostatní sú z Nových Zámkov, kde majú aj akési hudobné zázemie. Ak som čosi v predstavovaní kapely doplietol, tak sorry.

Keďže koncert bol v sobotu, tak Jazztikot bol od úvodu nabitý na prasknutie. Dramaturgicky bol rozdelený na dva polčasy. Prvý set začínal o 19,50 hod. a trval cca 1 hodinu. Chlapi v ňom odohrali 10 skladieb. Po polhodinovej pauze bol druhý set v trvaní čosi vyše hodiny a bolo odohratých 11 skladieb. Zoznam skladieb je uvedený v prílohe k článku. Pozície moderátora koncertu sa výborne zhostil Ady Kelemen a komentoval ho prevažne v angličtine, lebo obecenstvo bolo skutočne medzinárodné. Aplauz po jednotlivých skladbách striedal ďalší aplauz a za takýchto okolností je niekedy aj umenie koncert ukončiť.
Ja som ako obvykle vystavil bluesové CD nosiče v prednej miestnosti a tak mám vždy aj čas na debatné krúžky z prísediacimi. A bolo ich neúrekom. Zaujali ma dve dievčatá z Poľska, pri bare dvaja chlapi z rakúskeho Salzburgu a neskôr aj študent z mexickej Tijuany - Juan Luis Ruiz Gonzales, ktorý sa zaujímal o bluesové CD nosiče a neskôr ma zoznámil  so svojimi spolužiakmi, s dievčaťom  z Litvy a chlapcom z Fínska - všetci študujú v maďarskej Budapešti a hovoria anglicky. Takto by som si predstavoval svet v mierovej zhode, bez vojen, rozpútaných senilnými starcami.

Nesmiem zabudnúť na fotoreport Dušana Teplana, ktorý bol ochotný zopár zábermi suplovať chorú Zorku Liškovú.

Zoznam skladieb

No a pri početnom obecenstve treba spomenúť aj  Petra Bogára - vedúceho lokálu, ktorý so svojimi dvoma kolegyňami zvládali aj nápor smädného obecenstva.
P.S. Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

Album No. 9 sa nahrával v Nashville

Piešťanské trio premosťujúce generácie Blues Rock Generations (spevák a sprievodný gitarista Štefan Adamec (1953), sólový gitarista Jakub Adamec (2009) a bubeník Samuel Kolník (2008)) odhodlane pokračuje v dosahovaní stanovených cieľov svojho projektu. Vo februári 2026 mali jeho členovia pred sebou ďalší dôležitý míľnik: jarné prázdninové (spring break) nahrávanie akustického albumu No. 9 v americkom Nashville. Čakala ich dobrodružná a inšpiratívna cesta po USA na trase New York – Washington – Nashville – Philadelphia.

(čítaj ďalej...)

Hra s atmosférami

Keď vládne jarná nálada a pekné počasie, chce to ešte nejaký podnetný koncert.
V sobotu 7. marca 2026 sa jeden taký konal aj v Trnave na Zelenom kríčku (Štefánikova 24).
Nenechala som si ho ujsť. OIT (Orchester Ivana Tomoviča) pozostáva z dvoch hudobníkov:
Ivan Tomovič (Trnava) hrá na elektrickej gitare a všetky ostatné hudobné nástroje, rytmiku a zvuky vytvára priamo na mieste sám pomocou loopera a triple play systému.

(čítať ďalej...)

Už z nadpisu je zrejmé, že koncert sa konal v sobotu, dňa 7.3.2O26 so začiatkom o 18,30 hod. v Kafé Scherz na bratislavských Palisádoch. Kapelou, ktorá mala obstarať veselosť v ten dievčenský večer bola Grapefruit Death. Pre mňa je to kapela, ktorá ma nikdy nesklamala a ktorej koncerty bývali vždy "vypredané". Tak tomu bolo aj v tento večer a Kafé Scherz bolo nacvaknuté do prasknutia. Zostava toho večera bola nasledovná : Laco Gomboš - gitara, spev, Roman Csolle - spev, harp, Vlado Elton Šmidt - basa, spev, Peter Dobrota - kláves a Maťo Oros - bicie. Už v úvode dala kapela najavo, že sa jedná o koncert na slávu dievčat a tým pádom dievčence platili len polovičné vstupné. Slávnostnú úvodnú reč zobral na seba Laco Gomboš, ktorého domácnosť sa dievčencami len tak hmýri. A aby dievčatá v sále neobišli len tak na sucho, každá jedna dostala od Laca a Romana jednu čarokrásnu ružu so špeciálnou, tomu prislúchajúcou voňavou esenciou a plus malú, ešte sladšiu čokoládku.

O kapele Grapefruit Death som za dlhé roky našej známosti popísal toľko recenzií, že je problém spomenúť čosi nové. A MDŽ bolo spásou

Koncert kapelka rozdelila na dve časti. V tej prvej odohrali 10 skladieb, po ktorých nasledovala 20 minútová prestávka. Nebudem menovať všetky skladby, iba spomeniem, že hneď tretia skladba v poradí bola moja obľúbená Med mi daj. Po prestávke odohrala kapela 13 skladieb, včetne štyroch prídavkov a keby bolo na obecenstve, kapela by sa pred polnocou domov nedostala. Aplauz bol naozaj nevídaný ! Koncert skončil o 21,00 hod. Za zmienku stojí, že kapela v pomerne krátkom čase naštudovala aj tri skladby zosnulého Jožka Barinu, môjho priateľa ešte z čias mladosti z centra mesta. Boli to skladby Na pohrebe lotra, Lej vínko lej a Purpurový smútok. Práve kvôli poslednej menovanej skladbe mal Jožko mnohoročný dištanc, vraj to bola paralela na vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, čo ale nebola pravda. Tie spomínané 3 skladby boli naštudované z albumu Meditácie od Joža Barinu @ The Meditating Four.

P.S. Čo ma ešte upútalo na koncerte asi najviac, bola prítomnosť malého Vilka, vnuka Laca Gomboša. Trojročný komunikatívny chlapček mi trikrát pripomenul svoj vek, ako keby tušil moje problémy s pamäťou. Hneď sa so mnou aj odfotil a veselo so mnou komunikoval. V jednej sekunde bol pri mne, v nasledujúcej pri kapele a pri tej ďalšej už behal v predzáhradke Scherzu. Prirodzene, pod dohľadom starostlivej mamy a babky. A ešte mi stihol prezradiť, že keď bude veľký, chcel by byť futbalista.

Kto má záujem, môže si pozrieť fotoreport Zorky Liškovej z koncertu.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

Po týždni aj čosi sa vraciame ku koncertu, ktorý sa konal vo štvrtok 26.2.2026 v bratislavskom Jazztikote. Koncert sa konal pod kuratelou Juraja Schweigerta a tomu sa "podarilo" sústrediť do Jazztikotu značnú enklávu známych slovenských bluesmanov.  Úderom 19,45 hod. začala hrať nasledovná zostava : Juraj Schweigert - harp a spev, Stano Počaji - gitara, Lukáš Hrončiak - gitara, Juraj Kalász - basa,  Juraj David Raši - bicie, Kiril Panshin - gitara. Postupne pribudol Andi Ray Haverda - klavír a spev, Ondrej Hronec - bicie.

Po pauze prišli Ady Kelemen - gitara, spev, Jožko Hladný - basa, Kamil Paulovčin - gitara, spev, Martin Muller - gitara, Tomáš Hudák - bicie..

Po ďalšej mini pauze sa k Adymu Kelermenovi pridal Juraj Schweigert, Nino Hamm a Richard Kveťko.. V poslednom  bloku veľkej jam session sa na pódiu stretli Ady Kelemen, Andi Ray Haverda, Marek Šembera -spev, Kiril Panshin, Lukáš Hrončiak, Ivan Kormaňák - bicie, Juraj Schweigert, Sára Kurucová - spev, Juraj Raši- bicie.

Koncert sa ukončil o 22,45 hod. Celý Jazztikot by v podstate zaplnil spomínaný nadnormatívny počet hudobníkov a ak k tomu pripočítame aj publikum, tak bol klub kompletne vypredaný. Personál klubu Peter Bogár a Emma Vranová si v ten večer v obsluhe riadne zamakali.

Koncert aj podľa reakcií obecenstva mal veľký úspech. Vďaka aj za fotoreport patrí Zorke Liškovej.

P.S. Ak by som niekde v tej smršti mien niečo doplietol, resp. na niekoho zabudol, tak sa ospravedlňujem.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

Klub pod Lampou je kaviareň a zároveň slobodný priestor pre diskusie, koncerty, divadielka a stretávania sa priateľov. Nachádza sa v Bratislave na Partizánskej ul.č.2. Táto informácia platí len pre tých, ktorí do tohto priestoru prídu náhodne. A tých nie je veľa, lebo Klub má stabilné zázemie svojich fanúšikov. V sobotu, 14.februára 2026 ich prišlo na Valentínsky koncert kapely ZVA 12-28 band neskutočne veľa. Klub bol zaplnený do posledného miesta a presne o 20,00 hod. sa začal očakávaný koncert. Veľká návšteva svedčí o popularite kapely aj v Bratislave.

Vrátim sa trocha aj k histórii kapely, ktorej úplný úvod začal už v roku 1990 pod taktovkou bratov Červenákových - Nora a Laca. Noro - svojrázny gitarista a autor hudby a textov a Laco - kontrabasista a organizačný guru kapely. Pospomínať všetkých členov kapely od jej založenia by bola náročná úloha a tak spomeniem aspoň tých, ktorí mi za tie roky najviac utkveli v pamäti. Bol to zosnulý výborný harmonikár Boris Čiampor, tiež bicista  Majo Novák. Spomeniem aj bicistu Bobeka Bobrovniczského, ktorý momentálne pôsobí v Čechách a bicie prenechal synovi a sám hrá na gitaru. Pri mnohých koncertoch pôsobí v kapele aj huslista Stano Fakan a tiež dychová sekcia. Po viacerých bicistoch v kapele momentálne na ne hrá Peter Krško od roku 2004. Kapelka hrá ročne cca 40 koncertov jednak na Slovensku a tiež v Čechách, kde má tiež silné zázemie fanúšikov. V Bratislave hrali tiež nedávno v DK Lúky na Livin bluese dňa 22.11.2025 a aj na našej stránke je o tomto koncerte report Ruženky Šípkovej.

Teraz k samotnému koncertu, ktorý začal presne podľa programu o 20,00 hod. Po hodine hrania nasledovala prestávka a po nej koncert pokračoval až do 22,35 hod. Nebudem menovať všetky odohrané skladby, spomeniem len zopár - Šibenica, Nič ma nebolí, Čo je moč, Dáke blues, Kámoš, Autobáger, Mojo, Pedál, Múka. Obecenstvo odmeňovalo kapelku veľkým potleskom až do poslednej skladby a nakoniec si vynútilo ešte jeden posledný prídavok. Po koncerte si mohli ľudia kúpiť kapelkou ponúkané 4 tituly CD nosičov a jednu veľkú LP platňu. Fotoreport z koncertu je tentokrát suplovaný kamarátkou Katkou Melišovou zopár zábermi z telefónu.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS

P.S. Ak by niekto chcel viac informácií o kapelke, tak tu je kontakt. ZVAband@gmail.com

Oduševnená Takzvaná duša

Audiovizuálny projekt Story, ktorého dušou je basgitarista a autor hudby a textov Marian Zima, pôsobí na slovenskej hudobnej scéne od roku 2017. Od začiatku sa tento projekt zviditeľňuje vydávaním pôsobivých singlov, naspievaných a nahraných výraznými hudobnými osobnosťami. A získava priaznivú odozvu kritikov i bežných poslucháčov. Nepostupuje míľovými krokmi, ale pozvoľna a isto. Koncom roka 2018 sa dve jeho skladby objavili na sampleri Bluesová spoločnosť No. 14, v roku 2019 mu vyšlo prvé štvorskladbové EP Story, v roku 2021 prvý CD album Potlesk v stoji (ktorý ocenil prémiou Hudobný fond), v roku 2023 výberovka – LP Doteraz - a v roku 2025 najnovší album – Takzvaná duša – v CD i v LP verzii.

Vyšiel 11. 11. 2025 vlastným nákladom a opäť zaujal hudobných publicistov nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Napríklad na hudobnom portáli Musicserver.cz bola Takzvaná duša albumom týždňa práve v týždni, v ktorom sme oslavovali vianočné sviatky – dni, keď zvyčajne vnímame duševno a duchovno akosi intenzívnejšie – a dostala skvelé hodnotenie (9/10). Že si nájde fanúšikov v širokých radoch hudbymilovného publika, o tom nepochybujem.

Obal najnovšieho albumu projektu Story mi trochu pripomína obal LP Doteraz: tiež ho zdobia fotografie zúčastnených interpretov, pričom niektoré z nich sú momentkami z videoklipov, ktoré hrajú tiež v projekte Story dôležitú úlohu. V CD verzii je vložený i skladací „plagátik“ (booklet) s rovnakými, len väčšími fotografiami. Na jeho druhej strane sa nachádzajú obsiahle informácie, predovšetkým texty všetkých skladieb a zostavy hudobníkov pri jednotlivých skladbách. CD s obalom i bookletom je ladené do čierno-červena, čo je kombinácia priťahujúca pozornosť a súčasne môže byť i nepriamym poukázaním na kontrasty, ktoré prináša život.

(čítať ďalej...)

 

 

Plagát na koncert kapiel Grapefruit Death a Marián Lucký and Band pozýval bluesové obecenstvo na sobotu 6.decembra 2025 do bratislavského Véčka so začiatkom o 19,00 hod. Tento deň pripadal na sviatok sv. Mikuláša, kedy sme ako deti v škole skandovali, že na svätého Mikuláša neučí a neskúša sa, triedna kniha zatvára sa, to je odkaz Mikuláša. Tento detský slogan vo Véčku neplatil, lebo Grapefruit Death skúšali aparatúru už dlho pred koncertom. Tiež sme sa dozvedeli, že bude aj zmena programu, lebo kapela Mariána Luckého pre chorobu nebude hrať a suplovať ich bude  kapela Broňo Dobrota and Blues Ruels. (fotoreport Zora Lišková)

Úderom 19,15 hod. sa sľubovaný bohatý program večera začal. Tu je jeho program :

1. Broňo Dobrota and Blues Rules

2. Spomienka na Dušana Tvoríka

3. Grapefruit Death

4. Premiéra klipu Ovocníčkovia

5. Jam session s Pecim Uherčíkom ako hosťom programu

 

Oproti avizovanému programu nastali menšie zmeny. Program večera otvoril Broňo Dobrota and Blues Rules. Kapela hrala v zložení : Broňo Dobrota - gitara, spev, Roman Náter - basgitara, Maťo Oros - bicie a Peter Dobrota - kláves.

Predtým, ako začala kapela hrať mal uvítaciu reč  Laco Gomboš. Po jeho prejave sa už rozbehol program večera, ktorý sľuboval pekný umelecký zážitok. Úvodná kapela odohrala tridsať minútový set 7 skladieb, počas ktorých sa auditórium začalo utešene zapĺňať. Po ukončení prvej avizovanej kapely a krátkej pauze nasledovala Spomienka na Dušana Tvoríka pri príležittosti 5.výročia jeho úmrtia v r. 2020. Pekné gesto od jeho priateľov. Na plátne si obecenstvo mohlo pozrieť life záznam z koncertu na Devíne a skladbu Proud Mary. Spomienkovým spíkrom bol Peci Uherčík.

Ďalším bodom programu bol set  kapely Grapefruit Death v zložení : Laco Gomboš - gitara, spev,  Gusto Čech - gitara, spev, Vlado Elton Šmidt - basgitara, spev, Peter Dobrota - kláves, Maťo Oros - bicie a Roman Csolle - spev a harp. Kapela odohrala 12 skladieb, z toho 8 slovenských a 4 s anglickým textom. Po hodine hrania sa ku kapele pripojil Peci Uherčík a odohrali spolu ďalšie tri skladby. O 21,30  začalo premietanie klipu Ovocníčkovia - Vietor v hlave mám. Bola to premiéra klipu, kde Peci UIhečík skomponoval hudbu k textu M. Brezovskej. Réžiu a strih klipu robil p.Valent. Záver večera  obstarala opäť kapela Grapefruit Death s Pecim Uherčíkom. Pôvodne chcela kapela koncert ukončiť dvomi prídavkami, ale vydráždené publikum ich nútilo pridať ďalšie prídavky a tak kapela dávala ďalší nášup a pripomínalo mi to školskú jedáleň, keď sme ako deti žobronili tety kuchárky o ďalšie dukátové buchtičky. Aj teraz sa mi slinky zbiehajú. Po troch ďalších prídavkoch za burácajúceho potlesku plnej sály sa koncert čosi po 22.hod. skončil. Mikulášska nádielka bola na výbornej úrovni vďaka všetkým protagonistom. Záverom treba poďakovať za ústretovosť vedeniu V klubu, službe na vchode, pani Jaloviarovej a fotografke Zorke Liškovej.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.