Pokračovanie...

Koncert začal s miernym meškaním, na pódiu pod bisláckym viničom sa predstavil frontman, gitarista, spevák a aj harmonikár Jožko Barina, spolu s ním ďalšia legenda, gitarista Peter Kroko Modranský, jeho syn za bicími Erik Žiak a basista Jarko Svrček. Pri Krokovi treba zmieniť, že celé bislácke koncerty výborne zvučil, no počas jeho muzicírovania ho za mixpultom zastúpil kamoš Gabo Glasa. Zainteresovaní vedia, o kom je reč, pre tých čo netušia, tak Gabo má anglický zvukársky certifikát  s praxou v legendárnom anglickom štúdiu Abbey Road. O zvuku teda neboli pochybnosti. Kapelka zahrala šesť skladieb z legendárneho albumu The Meditating Four. Pri skladbe Javisko a Obyčajné blues, to bolo v pohode. Až pri skladbe Lej, vínko lej začalo ozajstné predpeklie. Hralo sa totiž opäť pod viničom a bislácke osy v predtuche blízkeho prešovania hrozna sa vyrojili na kapelu dosť agresívne – nuž, Lej, vínko lej... a to ešte našťastie nedali osy avízo maškrtným sršňom. To by nastala v záhrade panika, ako pri nákaze sifylisom v trebišovskom okrese. Posledné skladby Na pohrebe lotra a Rozmýšľanie pri šálke kávy boli už menej pre osy stresujúce a tak kapelka mohla opustiť pódium bez trestu, za to za búrlivých ovácií publika. Ono, ťažko sa ide na pódium následnej zostave.

Záhorácky tandem Tedla – Sojka je však rodom zo Záhoria a tam žijú odolní ľudia. Huslista Milan Tedla je chlap ošľahaný vetrami všetkých význačných svetových pódií a toho len tak nenaštvú ani osy. On slovko virtuóz nemá veľmi v láske, ale je to skutočne tak. Ako synovec najznámejšieho záhoráckeho otorinolaryngológa dostal pri kolíske do daru aj absolútny sluch, tak mu je ľahko sveta žiť. Ja, Paľo Sojka, som síce insitný gitarista, neznalec nôt, ale Milan sa dokáže prispôsobiť aj takýmto exotom. Zvyknem upozorniť publikum, že radšej hovorím, ako hrám, to pre istotu, keby ma chceli biť. Tento zvyk som dodržal aj teraz. Odohrali sme 11 skladieb, čosi z tvorby zosnulého Augustína Dobrovodského a čosi z mojej autorskej dielne. Pri gitare a speve som pospomínal zosnulých kamošov, jednako Gusta, následne Ivana Lišku, Vladka Colu Chrena, Fedora Freša, Jura Institorisa a Milana Nemca, ktorí nás čakajú pri nebeskej bráne. Možno spia na izbe aj s anonymným záhorákom, ktorý sa pýtal sv.Petra, že každú noc do jeho izby príde zakaždým iná holá baba, viackrát sa otočí okolo svojej osi a zmizne. Sv.Peter odvetil, že sa otočí vždy toľkokrát okolo svojej osi, koľkokrát zahla za pozemského života manželovi. Záhorák sa opýtal, či by nemohol vidieť aj svoju ženu ? Sv.Peter odvetil, že to nejde, lebo jeho stará robí v kuchyni ventilátor. Asi je tam veselo, treba sa tešiť aj z maličkostí...

Zatiaľ sme na tom pozemskom svete uchvátení Bislou, záverom koncertu som poďakoval všetkým protagonistom celého bisláckeho augusta, konkrétne rektorovi Bisly, doc. Samkovi Abrahámovi, zázemiu – Mirovi Bednárikovi, zvukárovi Krokovi, fotografke Zorke Liškovej, možno troška aj sebe, všetkým muzikantom a skvelým divákom, ktorí si našli čas a koncerty v hojnom počte navštevovali. Predbežná dohoda s vedením Bisly je v rovine možno aj rozšírenej spolupráce pre budúci rok, teda pokiaľ ma nezavolajú kamoši na nebeský striptýz. Ale v Bisle by to bežalo iste aj naďalej...takže priatelia, do videnia na budúci rok!!!

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.