Pokračovanie...

Početné publikum úderom 19-tej hodiny privítalo na pódiu moderátora večera Juraja Kalásza, ktorý vzépätí ohlásil prvé zoskupenie festivalu, teda Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers. V mojom príspevku sa sústredím len na samotný festival, lebo všetko podstatné o jednotlivých protagonistoch je možné získať klikaním na internete. Frontmanom prvej kapelky je klavírista Miloš Biháry, 22 ročný rodák z Trnavy, poslucháč bratislavskej VŠMU. Doprevádzali ho bicista Juraj Raši a basista Marek Taraj. Frontman zoskupenia je benjamínkom kapelky, ktorej priemerný vek je 25 rokov..Prvé tri odohrané skladby boli vlastné kompozície Miloša Biháryho, štvrtou skladbou bolo Nocturno od Frederica Chopina vo vlastnom aranžmáne kapelky a aj ďalšou klasickou skladbou bol Mozartov Turecký pochod vo vlastnej úprave, ktorý dostal názov Amadeus. Miloš Biháry si koncert aj sám uvádzal a obecenstvo odmenilo ich set veľkým potleskom. Radosť konštatovať, že na Slovensku rastie aj takáto skvelá jazzová generácia, ocenená doteraz mnohými titulmi.

Gabriel Jonáš Quintet, pomenovaný podľa frontmana a klavíristu Gabriela Jonáša. Frontman je ročník 1948 a je to vyzretý jazzman európskeho formátu. Vždy na mňa pôsobil ako meditačný hinduistický guru a on touto nespochybniteľnou autoritou za klavírom určite je. Paradoxom je, že na konzervatóriu skončil akordeón a gitaru a v dobe kamennej svojej hudobnej kariéry hral aj na basu. Zocelili ho dva roky hrania po kluboch v New Yorku a od roku 1975 sa venuje výlučne jazzu. Jonášovými spoluhráčmi v kapelke boli : bicista Marian Ševčík, basista Juraj Kalász, a dychovú sekciu zastrešovali trubkár Matej Korbelič a altsaxofonista Barnabáš Kollárik. Obaja dychári sú v “mládežníckom” veku a pôsobenie po boku Jonášovom je iste pre nich veľkou školou a skúsenosťou pre svoju kariéru. Celý Quintet hral ako o život – zahrali osem kompozícií, z toho tri vlastné Jonášove a ďalšie prevzaté vecičky, prirodzene s vlastnými aranžmánmi. Potlesk obecenstva naberal na intenzite a tešil sa na finale večera.

Peter Lipa & Band boli tou pomyselnou čerešničkou festivalu. Spevák Peter Lipa je čestným členom Slovenskej bluesovej spoločnosti ako druhý v poradí a určite sa neurazí, keď prezradím, že je ročník 1943, 30. mája. Týždeň pred svojou sedemdesiatpäťkou nás všetkých utvrdil, že spievanie mu robí rovnakú radosť, ako keď som ho zažíval pri kapelke Blues Five, cez jazzové piatky vo Véčku, jazzové štvrtky u Mamuta až po dnešok. Koncertov, na ktorých som bol, by sa dali rátať na stovky a keby len dokrivkal na podium o paličke a len by otváral ústa, zaslúžil by si veľký potlesk obecenstva. V slovenskom jazze zanechal a zanecháva hlbokú brázdu a stačí spomenúť len jeho “dieťa” – teda džezáky, ktoré majú “pomaly” viac rokov ako Peter. Vymenovať všetky kapelky v ktorých Peter pôsobil by bolo na dlhé lakte, spomeniem tú poslednú : kláves – Peter Lipa junior, Radovan Tariška – altsaxofón, Michal Fedor – bicie, Michal Šimko – basa. Kapelka zahrala tri prevzaté skladby zo svetového repertoáru a šesť vlastných skladieb s prevahou textov Milana Lasicu. Vynikajúcimi sólami sa blysli aj Radovan Tariška a v poslednej skladbe Mám túžbu aj bicista Michal Fedor. Tú si zanôtilo s kapelkou aj obecenstvo. Peter s obecenstvom komunikoval ako s dobrými priateľmi, skonštatoval, že pre jazzmanov je aj vo veľkej Bratislave málo možností na koncertovanie a preto bol rád, že si po dlhom čase mohol v Klube za zrkadlom opäť zahrať. Vďačné obecenstvo odmenilo poslednú kapelku formou standing ovation a aj týmto vyjadrilo spokojnosť s celým festivalom a vyjadrilo aj vďačnosť usporiadetaľom.

Atmosféru festivalu si možno vychutnať z fotoreportu Katky Pavlů.

P.S. Na úplný záver spomeniem, že slávnostný koncert k Petrovmu jubileu sa chystá na 27.septembra 2018 vo veľkej sale Istropolisu.v Bratislave.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.