Pokračovanie...
Svoj talent vraj predviedol ako 5 ročný na akomsi koncerte, keď si bez akejkoľvek prípravy sadol za nástroj a začal hrať. Talent zdedil jednak po svojom otcovi Tomášovi – Bobekovi a starom otcovi Tamásovi, ktorí sú rodáci z Komárna. V Aligátore boli všetci traja, škoda, že najstarší z nich svoju sadu bicích už predal. Aligátorský koncert začal v pôvodnom duu Petra & Bobek, po dvoch skladbách prišla za nástroj hlavná hviezda večera, teda Tomáško, nuž a hrali cca hodinový set do prestávky. Rodičov nebudem komentovať, tí hrali svoj obvyklý nadštandard, no bola radosť pozorovať neposedného hrdinu, ako si to za bicími užíval. Doma trénovať môže len za elektronickými bicími kvôli susedom v bytovke a tie vraj vydávajú zvuk podobný klepaniu rezňov. Susedia sú iste presvedčení, že pri toľkých rezňoch si rodina žije nadštandard. Z hudby sa ale vyžiť nedá ani v českej Bíline, kde rodina žije a tak rodičia pracujú v normálnej firme a hudbu pestujú ako svoje hobby, aj keď v roku 2016 mali cca 65 koncertov po celej Európe. Počas prestávky a ani počas koncertu sa v Aligátore na žiadosť kapely nefajčilo, lebo ani jeden z tria nie je fanúšikom tejto skazy. Nebol tam síce vzduch ako v lese, ale bolo tam podstatne dýchateľnejšie ako obvykle. Po prestávke kapelka zahrala dve autorské Petrine skladby, Bobek striedal akustickú, aj rezofonickú gitaru, malý búchal ako o dušu spasenú, ku koncu prišiel Bobekovi na pomoc Piťu Luha a v pol skladbe aj spevák Roman Galvánek z OBD, no a koniec koncertu bol v obvyklom policajnom čase. Najväčší úspech mal prirodzene malý Tomáško a rodičia mi prezradili, že tretinový podiel z honoráru mu poctivo odkladajú. Treba dúfať, že to malému vydrží čo najdlhšie. V tejto súvislosti ma napadá príbeh Dávida Hodeka, zhodou okolností z Komárna ako rodina Bobrovniczkých, ktorého som videl-nevidel za bicími v bratislavskom Véčku v bluesovej kapelke HDB ako štvorročného v roku 2001. Dnes je to mladý, čoskoro 20 ročný muž a hrá jazz s viacerými jazzovými kapacitami po celom svete.
Atmosféru podujatia možno zjastriť z fotoreportu Zorky Liškovej.
Za pozornosť ďakuje tajomník SBS Pavel Sojka.
