Pokračovanie...

Moje prekvapenie bolo o to väčšie, keď jeho priateľka Katka priniesla Fedorove basové kombo a jeho basgitaru. O chvíľu dokrivkal dolu schodmi aj sám Fedor. V ten deň mu vyťahovali drôty z nohy po predošlej operácii...Bolo zrejmé, že bude hrať a tak som ho predstavil budúcim spoluhráčom. Slušne vychovaný Dura Turtev mu vykal, načo Fedor striktne nariadil všetkým tykanie. Samotné CD sme pred početným publikom pokrstili potleskom a následne sa začalo hrať. Prvá zostava bola – harmonikári Thomas Harpo, Boboš Procházka, gitaristi Kamil Paulovčin, Dura Turtev a Kroko, no a samozrejme sideman Fedor. Po prestávke si zahral Fedor so mnou a s vokalistkami Lidkou Pohlovou a Jarkou Broskovou. Dodnes sú o tomto koncerte fotky Zorky Liškovej, môj článok z webstránky zmizol...

Toľko prvý kontakt Fedora s bluesom – asi sa mu zapáčil, lebo dovtedy neznámi chlapi sa mu stali kamošmi a spoluhráčmi. So mnou odohral Fedor následne ďalších 10 koncertov, asi najlepší v Kafé Scherz, kde sme sa bavili o jeho výbornej knihe Sideman a hudobne nám sekundoval vynikajúci harmonikár Juraj Schweigert. Mám celý koncert zaznamenaný vo svojom zvukovom archíve. Samostatná kapitola bola spolupráca s Durom Turtevom, s ktorým si padli do oka – odohrali čosi vyše 30 koncertov, po Slovensku a aj v Čechách. Fedor hral s bluesmanmi v DK Lúky, v Aligátore, v Scherzi – tu mal svoje jamky s viacerými mladými bluesmanmi, no najraritnejšie zoskupenie bolo s Petra Bornerová triom, kde bola exkluzívna rytmika – 9 ročný Tomáško Bobrovniczský za bicími a vyše 71 ročný basgitarista Fedor. Práve 3 dni po svojom skone mal s nimi hrať na Roots & Blues Festival v Jirkove a Bíline na severe Čiech. Aktivít mal Fedor v kalendári neúrekom. Práve v deň úmrtia si doobeda dohadoval s Durom koncerty na júl, mal hrať na Pohode, nahral CD s Prúdmi a následne mali až do decembra koncertovať po celom Slovensku a Čechách, v pláne bola aj letná jazzová loď...bohužiaľ, zostalo už len pri plánoch. Fedor, chlap plný vitality, v ten osudný utorok zomrel v popoludňajších hodinách pri práci za počítačom.

Posledná rozlúčka s Fedorom bola v pondelok, 2.7.2018. Začiatkom 16-tej hodiny sa premenilo legendárne Véčko prvý krát v histórii na obradnú sieň, pred čiernou zástenou bola vystavená Fedorova rakva a jeho basgitara a na rampe more kvetov od rodiny a priateľov.. Véčko bolo nacvaknuté na úplné maximum Na obrazovke sa premietala fotodokumentácia s Fedorovho života. Moderátorka obradu na úvod predniesla báseň Fedorovej vnučky Emky, ktorú venovala svojmu dedovi, no a prejav k smútočnému zhromaždeniu zahájil Agnes Snopko, dlhoročný kamarát, ktorý sa s Fedorom zoznámil práve vo Véčku pri koncerte kapely Collegium musicum v roku 1970. Za muzikantov dal Fedorovi posledné zbohom Laco Lučenič, ktorý s Fedorom strávil chvíle v nedeľu, dva dni pred jeho odchodom na druhú stranu rieky. Celý Fedorov život zosumarizoval následný rečník - herec Robert Roth a dramatickú báseň predniesol herec Dušan Jamrich. Fedorov blízky kamarát, gitarista a spevák Paľo Hammel spolu s klávesákom Petrom Preložníkom zahrali Baladu o smutnom Jánovi a.poslednú skladbu ...už sa chlapec z detstva poberá. Laco Lučenič bol posledným rečníkom a za zvukov skladby Duanne Eddyho Fedorova rakva za obrovského potlesku a standing ovation opúšťala Véčko. Z druhej strany rieky sa ešte nikto nevrátil a tak nemáme tušenie, ako to v inej dimenzii vyzerá. Túto správu nám nepodá určite ani Fedor, treba však dopriať pokoj jeho duši, nech je kdekoľvek a zaďakovať Fedorovi za príjemné chvíle strávené počas jeho pozemskej púte.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS