Pokračovanie: Festivalík BISLA – DREAM sa začal : časť prvá
Trable začali hneď po mojom neskoršom príchode zistením, že kompletná taška s káblami sa kdesi zaryto skryla a nenašiel som ju ani po úniku do mojej garáže. Pedant a zvukár Kroko vetril zlé tušenie, aby sa koncert vôbec odohral. Nakoniec to spasili káble kapely Pitný režim a pracovníka Bisly Tomáša Kanovského. Koncert sa začal s 15 minútovým meškaním, ale pražské rýchliky kedysi meškali podstatne viac.
Rektor BISLY doc. Samuel Abrahám bol v deň koncertu služobne v Prahe a tak som podujatie zahájil snáď aj v jeho mene. Auditórium záhrady bolo nacvaknuté do posledného miesta a plné boli aj miesta na státie. Pitný režim odohral koncert v nasledovnom zložení : Daniel Sládek – frontman, gitarista a spevák, basista Martin Figel, Michal Guldan – cajon, Martin Jurík – gitara a spev a Filip Puchert – harmonika, spev. Úprimne povedané, z ich koncertu som zachytil len úvod, lebo s gitaristom Gustom Čechom sme utekali do grepfrujťáckej skúšobne pre ďalšie káble. Cez rozkopanú Bratislavu sme sa vrátili akurát na koniec úvodnej kapely a zachytili sme len búrlivý potlesk spokojného obecenstva, ktoré z pomyselného pódia pod viničom vyprevádzalo kapelu Pitný režim.
Prestávku si vypĺňalo publikum debatami, návštevou náprotivného pubu a zvukári káblovali a káblovali. Grapefruit Death je kapelou s mnohoročnou tradíciou, no publikum prekvapila atraktívnou bicistkou za svojimi fidlátkami. Je ňou mladá, talentovaná Karolínka Uherčíková a znalí vedia, že je dcérou výborného gitaristu Peciho. Škoda, že rytmika každej kapely je vždy akosi v úzadí, Karolínke by v budúcnosti mohli nájsť aj lepší flek. Dobre sa jej dynamická hra počúva a aj sa na ňu so záujmom pozerá. Dúfam, že frontman kapely Laco Gomboš, gitarista a spevák niečo vymyslí.
Ďalším gitaristom a spevákom je Gusto Čech, ktorý osvedčil aj kvality zvukára so skúsenosťami z Kanárskych ostrovov. Basu tvrdí Martin Matiáš, klávesy Peťo Dobrota, no a Roman Csolle je spevák, spíker a showman celého zoskupenia. Na kapele je vidieť až živočíšnu radosť z hrania a aj tento koncert si užívali priazeň publika a hrali až do 21-vej hodiny.
Posledná, v ten večer odohraná ich vlastná skladba je moja srdcovka a volá sa Med mi daj. Spievali ju s nimi mnohí z publika uvedomujúc si, že bez včiel by nemohlo prežiť ani ľudstvo. To je silné posolstvo tejto piesne a z nápevkom na perách odchádzalo spokojné publikum domov. Všetkým som zaďakoval za výnimočnú atmosféru koncertu a už sa môžeme tešiť na ďalší pondelok 14.8. na kapelky Black Mojo a Blues Generation.
P.S. Vždy zaďakujem aj Zorke Liškovej za fotoreport z koncertu a zvukárom Krokovi a Gustovi Čechovi za super zvuk a nakoniec aj Tomášovi Kanovskému za perfektné zázemie koncertu.
Za pozornosť ďakuje Palo Sojka, tajomník SBS
