Pokračovanie...
No a asi po troch rokoch som išiel vyvenčiť do Múzea aj Čarovný bluesový kufrík, ktorý patrí k rituálom koncertov, aj keď si z neho skoro nikto nič nekúpi. Psíka treba venčiť každý deň aj dvakrát, kufrrík len z času na čas a netreba mu kupovať granule. Koľkokrát kufríku hovorím – vidíš, vidíš, ľudia sú nevďační, nič nekúpia, len by súložili a pili...S Andrzejom sme podebatili o všeličom, o tom, že túto kapelku zastrešuje a najazdí s ňou okolo 7.000 km po Poľsku, Čechách, Slovensku a aj Rakúsku. Prirodzene, najviac koncertov sa realizuje v Poľsku – 12, v Čechách – 5 a po jednom v SR a Rakúsku. Do takýchto šnúr je zaangažovaná celá Matysikovie rodina, ale aj tak treba vysloviť obdiv týmto počinom. Kapelka odpálila koncert prvou inštrumentálnou skladbou, ďalšie skladby už boli v podaní Jonnovho spevu. Pätnásť skladieb sa nieslo v bluesovom rytme, ja som tam počul viaceré rokenrolové party. Zacítili sme atmošku Texasu aj Tennessee, vybrali sme sa na exkurziu do Mexika s perfektným bubnovým sólom, kedy bubnovali všetci traja pódioví protagonisti. Drtivý Jonnov rytmus striedali basové a aj bubnové sóla, sprevádzané potleskom skoro vypredaného hľadiska. Zaznela aj romantická pesnička o láske, koncert bol o všehochuti. Po symbolickej pauze kapelka bola potleskom nútená pokračovať prídavkami a práve v štyroch z nich neostal kameň na kameni. Jonn sadol za bicie, bicista Denis hral na base a basák Lenny mastil na gitare. Jednoznačne, všestranní umelci. Všetko toto možno odpozorovať z fotoreportu Zorky Liškovej. Záverom konštatujem, že výborný koncert pred vďačným publikom bol za príjemného počasia a ja osobne som vďačný, že som po dlhom čase postretal mne príjemných ľudí.. Vďaka !!!
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
