Pokračovanie...
Kontrabasista a basgitarista Róbert Ragan jr. je mladý jazzman, ktorý okrem hrania píše i vlastné kompozície. Jeho trio okrem neho tvoria ďalší dvaja vynikajúci slovenskí jazzoví hudobníci: Klaudius Kováč – klavír a Peter Solárik – bicie. Zaujímavosťou je, že obaja hrajú aj s Róbertovým otcom, Róbertom Raganom sr., tiež výborným kontrabasistom, ako trio Nothing But Swing už od roku 1998 v nezmenenej zostave.
Na miesto určenia som prišla ešte pred siedmou a zistila som, že hudobníci nenechávajú nič na náhodu a usilovne precvičujú niektoré skladby. Keďže dvere Art Jazz Gallery boli otvorené dokorán, šla som dnu dať si porciu hudby ešte pred koncertom. A, samozrejme, dala som si aj tureckú kávu, ktorá k mojim jazzovým večerom neodmysliteľne patrí.
Koncert sa začal o 20:00 hod.. To sa už vonku rozprestrela zamatová tma a do Art Jazz Gallery prišlo aj zopár mojich známych.
Sprievodného slova sa ujal líder tria, ktorý v tento večer hral na kontrabas. Pozdravil publikum a predstavil hudobníkov. Povedal, že sú veľmi radi, že môžu pre nás hrať a budú to nielen jeho autorské skladby, ale aj moderne zaranžované jazzové štandardy.
Hudba tria sa mi veľmi páčila. Myslím si, že mladý kontrabasista vôbec nezaostáva za svojimi staršími a skúsenejšími spoluhráčmi a rola lídra mu sedí. Hral dynamicky, s istotou, nebolo to len udržiavanie rytmu, ale priam reč bez slov. Jeho sóla plynuli s ľahkosťou a so zanietením. Klaudius Kováč a Peter Solárik tiež dostávali v rámci skladieb dostatok priestoru a aj ho majstrovsky využívali. Ako celok na mňa hudba pôsobila ako dobre vystavaný text, každý hudobný nástroj prehovoril vo vhodnej chvíli a význam mali nielen energické pasáže, ale aj tichšie či úplne tiché miesta.
Vypočuli sme si jazzové štandardy It Could Happen To You či Alone Together, v ktorých patrili dlhé úvody klavíru Klaudia Kováča. Zaujali nás i skladby z autorskej dielne Róberta Ragana jr. – Epic a jazzový valčík Waves. Držím autorovi palce, aby skladby čoskoro vyšli na CD. Prvý set zakončil opäť jazzový štandard – Softly, As In A Morning Sunrise, v ktorom pri konci zaznel zaujímavý dialóg kontrabasu a bicích.
Žiaľ, po prvom sete mi neostávalo nič iné, len sa pobrať na autobus, tak ako každý piatok.
Deň predtým, vo štvrtok 22. 9. 2016 sa začala astronomická jeseň. Dá sa teda povedať, že som oslávila príchod jesene pekným hudobným zážitkom. Vďaka internetu si môžem v pohodlí domova dopriať hudbu rôznych žánrov zo všetkých kútov sveta. No som presvedčená, že koncert naživo je o niečom úplne inom a nijaká hudba v digitálnom formáte ho nenahradí. Preto chodím na koncerty nielen na jeseň.
Ružena Šípková
