Pokračovanie...

Za bicími sedí grék Apostolis Sakellaris a basu tvrdí Andy Ascharpour z Anglicka. Obaja žijú na Slovensku 9 rokov, no a na Apostolisa musím prezradiť, že má už tri roky šarmantnú priateľku Zdenku. Andyho to asi ešte len čaká. Ak som dobre rátal, tak veľkí sympaťáci odohrali 11 skladieb za spontánneho potlesku slušne zaplnenej sály. Po ďalšom nazvučení prišla na pódium kapelka Jozefove kone. Kto by čakal čosi z Veľkej pardubickej, musel byť sklamaný. Boli to kone z kultivovaného parkúrového jazdenia a tam sa to hmýri cylindrami a oblekmi. Zostava bola nasledovná : Paľo Kováč – spev, gitara, Kamil Eddy Krivosudský – basa, vokál, Vlado Medár – bicie, spev, Viktor Čičaj – kláves, spev a Martin Meszáros – gitara. Keďže kapelka má afinitu ku koňom, tak aj svoj štýl prezentujú ako jazdecký rock. Chalani sú spolu cca 2 roky a odohrajú ročne okolo 30 koncertov. Jednu skladbu si s kapelkou strihla aj speváčka s umeleckým menom Sissi Enns. Kapelka odohrala 9 skladieb, poslednú s príznačným názvom Jozefove kone. Treba povedať, že všetky skladby sú spievané po slovensky a sú väčšinou z autorskej dielne Paľovej a Kamilovej, prirodzene za účasti celej zostavy. Vystúpenie sa páčilo a bolo odmenené potleskom. Grapefruit Death bol treťou zostavou večera. Koľkýkrát som ich už počul neviem, no repertoár poznám naspamäť .Stabilizovaná zostava bola nasledovná : Laco Gomboš – gitara, spev, Karolínka Uherčíková – bicie, Martin Matiáš – basa, Peťo Dobrota – kláves, Gusto Čech – gitara, Roman Csolle – spev, harmonika a ako tradičný hosť Peci Uherčík. Na chlapoch a deve je vidieť spontánnu radosť z hrania. Oni by tam hrali aj do pozajtra, no po trinástich skladbách dali vsuvku Ded metal a v nej hrali 4 skladby, pričom posledná z nich bola Purpurový smútok z dielne Jožka Barinu. Tu hrali Peci s Lacom brilantné gitarové sóla za aplauzu divákov. A prečo Ded metal ? Nuž dvaja z týchto mládencov sú už dedami, čo by na nich nikto nepovedal. Akurát jeden z nich sa pri záverečnej klaňačke nevládal tak prehnúť v páse ako ostatní hráči. Na fotodokumente je prvý sprava. Nuž Laci, ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Lacko...Poslednou kapelkou večera boli organizátori podujatia, teda Kam z Konopí. Hrali v zostave : Milan Runák – bicie,spev, Richard Pulman – basa, spev, Dušan Chomo – gitara, spev, Tibor Rolko – kláves a Juraj Slávik – gitara, spev. Prví traja menovaní hrajú spolu už 10 rokov, popri čom Dušan je autorom všetkých slovenských skladieb. Klávesák Tibor hrá s kapelkou jeden rok a najmladší spíker zostavy Juraj je s kapelou 4 roky. Chlapi odohrali 17 skladieb a končili o hlbokej polnoci. Cvičia v rodinnom dome, odohrajú ročne cca 10 koncertov a treba kvitovať, že toto perfektné podujatie sa koná len ich zásluhou. Entuziazmus je nákazlivý a tak všetky kapely tu hrali bez nároku na honorár. Mňa najviac oslovila skladba Svine. Nepojednávala o živočíšnej výrobe, ale o slovenských politikoch, kde kapelka hovorí o nenažratosti slovenských politikov, ktorí to tu bezuzdne rozkrádajú už roky a devastujú náš štát. Áno, sú to svine a lepšie pomenovanie si ani nezaslúžia, hoci sa týmto ubližuje nevinným zvieratám. Posledná skladba Ananás bola bodkou za veľmi vydareným večerom – vďaka kamaráti...Hlbokou nocou sa všetci účastníci podujatia pobrali domov a sľúbili si aj na budúci rok byť na mieste činu. Ešte vďaka Krokovi za výborný zvuk a fotečky Zorke Liškovej.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS