Pokračovanie...
Ako prvá vystúpila hudobná zostava Bluewine, ktorá vznikla v roku 2018 v Seredi. Jej členovia však pochádzajú z rôznych miest. Zahrala v zostave: Tomáš Racko – spev, tamburína, akustická gitara, Martin Borza – ústne harmoniky, sprievodná a sólová gitara, vokály, Martin Mrllák – sólová a sprievodná gitara, Viktor Války – basová gitara a Emo Škrabálek – bicie. Kapelu Bluewine som už mala možnosť vidieť a počuť na viacerých koncertoch a aj tentoraz predviedla energický a temperamentný bluesrock, ktorý prinútil mnohých poslucháčov poklopkávať si nohou do rytmu. Bluewine zdarne interpretovali pesničky od Muddyho Watersa, Stevieho Ray Vaughana, Johnnyho Wintera, Erica Claptona či kapely Cream vo vlastných aranžmánoch. Zazneli však aj ich dve autorské pesničky: Bluewine a Everything´s Fine. Primárnym skladateľom v kapele je multiinštrumentalista Martin Borza. Tomáš Racko podčiarkoval drajv kapely príjemným a zvučným hlasom. Neustále bol v pohybe a s ľahkosťou sa mu darilo roztlieskavať obecenstvo. Ako sólisti excelovali hlavne oslávenci: Martin Borza a Martin Mrllák, ktorí predviedli aj hudobný súboj. Kapela Bluewine mala veľký úspech, tešila som sa, že Sereď sa pozitívne zviditeľnila. Po poslednej pesničke koncertu – „vypaľovačke“ Harpoon Man, pôvodne od Charlieho McCoya & The Escorts – si super atmosféra vyžadovala ešte hudobný prídavok. Boli ním až dve pesničky – Crossroads (Cream) a Got My Mojo Working (Muddy Waters). Počas tej poslednej si v refréne zaspievalo aj obecenstvo a Tomáš Racko si zaspieval pod pódiom medzi poslucháčmi.
Po prestávke patrilo pódium headlinerom - zahraničným účinkujúcim: Geraldovi Clarkovi z Juhoafrickej republiky (akustická gitara, stompbox, spev) a Jiřímu Maršíčkovi z Čiech (elektrická gitara, spev). Vystúpenie Geralda Clarka som v ten večer naživo videla po prvýkrát a bol to zážitok. Juhoafričan s neprehliadnuteľnými hustými kučeravými vlasmi disponuje výrazným hlasom a je skvelým gitaristom. Jeho český spoluhráč sa tiež nedal zahanbiť. Dohromady tvorili hviezdne duo. Hudba, ako sa hovorí v Čechách, „šlapala“, hudobníci hrali a spievali s plným nasadením. Vravela som si, že by som nechcela byť tým stompboxom... Gerald Clark mal k svojmu mikrofónu pripevnené niečo, čo vyzeralo ako staré telefónne slúchadlo. Slúžilo mu na občasné skreslenie hlasu. V pesničkách dua bolo možné okrem blues počuť i gospelové, country & westernové či jazzové vplyvy. Popri vlastnej tvorbe zaznela napríklad aj veľmi silná pesnička Strange Fruit, ktorú preslávila Billie Holiday. Hudobníci dokázali nielen udržať pozornosť obecenstva, ale ho aj dobre baviť. Poslucháči si s Geraldom radi zatlieskali do rytmu a na expresívne sóla Jiřího Maršíčka reagovali potleskom a pochvalnými pokrikmi. Na záver vystúpenia, po obrovskom potlesku, prišli dva prídavky. Jedným z nich bolo Walking Blues od Roberta Johnsona s výborným slajdovaním Geralda Clarka. Obecenstvo už pri prvých tónoch začalo tlieskať do rytmu.
Festival Blues Moods 2023 uzavrela legenda slovenského blues – kapela Bluesweiser. Jej prvopočiatky siahajú až do roku 1984, keď začali spolu hrávať Juraj „Dura“ Turtev a Erich „Boboš“ Procházka. Odvtedy prešiel Bluesweiser personálnymi i hudobnými zmenami. V súčasnosti ho vedú dve výrazné osobnosti: spevák, gitarista a textár Juraj „Dura“ Turtev a gitarista a skladateľ Ivan Tomovič. Bluesweiser hrá blues okorenené funkom, rockom, jazzom a alternatívnou hudbou. Jeho zostavu tvoria hudobníci z rozličných miest západného Slovenska: Juraj „Dura“ Turtev – elektrická gitara, spev, Ivan Tomovič – elektrická gitara, elektronika, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, Pavel „Doky“ Doležal – tenorový, altový a sopránový saxofón, Monika Varga Doležalová – altový saxofón, Andrej Jeriga – basová gitara a Elo Vojta – bicie. Kapela koncert venovala svojim trom bývalým členom, ktorí už hrajú v bluesovom nebi: Romanovi Kraicovi, Jurajovi Višinskému a Paľovi Barnovi. V ten večer zneli osvedčené pesničky, dobre známe fanúšikom Bluesweisera, niektoré s anglickými, iné so slovenskými textami (napríklad Spomínam si na rána, pamätajúca ešte hudobný klub na Kominárskej ulici v Bratislave). Juraj „Dura“ Turtev pripomenul, že prvý koncert kapele kedysi dávno vybavil organizátor bluesových podujatí Adrián Pullmann, ktorý bol prítomný aj na Blues Moods 2023. Bluesweiser hral tak rezko, že obecenstvo nielen odušu tlieskalo, ale takmer od začiatku koncertu sa objavovali odvážlivci tancujúci pred pódiom. Erich „Boboš“ Procházka, Ivan Tomovič a Pavel „Doky“ Doležal hudbu obohacovali o atmosférické sóla. Tie boli odmenené mohutným potleskom, rovnako ako hudobné „dialógy“ Boboša a Ivana. Koncert trval hodinu a pol a napokon si rozjarené obecenstvo vytlieskalo ešte prídavok: kombináciu dvoch pesničiek – Neskoré boogie a Nevylej s vaničkou aj dieťa.
Skrátka a dobre, 13. ročník festivalu Blues Moods sa skončil až v skorých ranných hodinách. Jeho organizátori môžu byť spokojní: obecenstvo sa vynikajúco bavilo a panovala príjemná a podnetná atmosféra. Festival Blues Moods 2023 opäť priniesol do Trnavy pestrý a príťažlivý hudobný program. Mne, zdá sa, číslovka 13 priniesla ešte jedno šťastie: na festivale som sa stretla s kamarátkou, ktorá ma po jeho skončení odviezla domov autom. Čo viac si priať? Snáď len to, aby sme sa na festivale Blues Moods v zdraví a v pohode stretli aj na budúci rok.
Ružena Šípková
