Pokračovanie...
Festival odštartoval o 18.00 hod. Peter „Bonzo“ Radványi poznamenal, že vonku skoro zamrzol a dodal, že prví účinkujúci snáď prinesú do sály slnko (podľa názvu ich debutového albumu Standing On The Sun). Bola to slovenská kapela Her Memories v zostave: Martin Tomášik – elektrická gitara, spev, Dominik Kovačič – elektrická gitara, Alessandro Anisino – basová gitara a Peter Čaniga – bicie. V jej autorských piesňach sa mieša blues so soulom a rockom. Nuž, boli to poriadne hlasné spomienky, s energickým rockovým zvukom, chytľavými gitarovými riffmi a so silným výrazným hlasom Martina Tomášika, ktorý toho veľa nenahovoril, no o to viac kapela hrala. Do Domu kultúry Lúky za ňou prišiel aj menší fanklub. Zneli hlavne piesne z už spomínaného albumu, ako Number, City Of Lights, Desire Of Summertime či Steps & Lies. Her Memories však zahrali aj dve nové piesne: Flyin´ a Tomorrow (inšpirovanú vojnou v našom susedstve). Dočkali sme sa aj titulnej piesne albumu Standing On The Sun a na záver piesne Red Wine (spomenula som si na Bluewine z predošlého večera). Na podnet Bonza po koncerte Martin Tomášik porozprával o dobrodružnej ceste Her Memories do Švédska a o hraní v Malmö na European Blues Challenge 2022. Kapela sa výborne prezentovala aj na Livin´ Blues 2025. Mohutný potlesk a pochvalný krik boli toho dôkazom.
Nasledoval koncert ďalšej veľmi osobitej slovenskej kapely: ZVA 12-28 Band. Jej základnú zostavu tvoria: Norbert Červenák – gitara, spev, autor piesní, Ladislav Červenák – kontrabas a Peter Krško – bicie. V roku 2024 vydali album Mňa nič nebolí, iba keď hrám s dychovou sekciou, s ktorou i v súčasnej dobe často spolupracujú. Na Livin´ Blues 2025 ich sprevádzal iba jeden jej člen: trubkár Michal Cálik. Hudba ZVA 12-28 Bandu je okrem blues inšpirovaná napríklad aj slovenským folklórom a je skutočne svojská. Čerešničkami na torte sú vtipné texty piesní frontmana Norberta Červenáka, jeho spev a charakteristická farba hlasu. Na festivalovom koncerte sa zišlo veľa fanúšikov tejto kapely, okrem iných aj bluesová a jazzová speváčka Silvia Josifoska. ZVA 12-28 Band začal svoj koncert, ako má vo zvyku, svižnou piesňou Diesel blues. Potom sa len tak sypali staršie (napríklad Autobáger, Myšlienky či Pripincnimi) i nové (Porozmýšľaj, Medveď, Mávam a iné) piesne. Norbert Červenák hral na elektrickej gitare svojím typickým temperamentným spôsobom, vyšíval parádne sóla a v ráznej a spoľahlivej rytmike mal pevnú oporu. Trúbka hudbu ešte viac okorenila a podčiarkla, Michal Cálik predviedol viaceré skvelé sóla. Radosť z hrania bola evidentná, rytmus nákazlivý, a tak sa mnohí poslucháči podľa neho hýbali. Koncert tradične uzavrela pieseň Múka, aj s predstavením kapely a sólami všetkých hudobníkov, do ktorej sa zapojilo i obecenstvo krikom: „Hrubá!“ Napokon zavládol obrovský potlesk.
Po prestávke prišiel čas na vystúpenie headlinera festivalu. Bol ním americký gitarista a spevák LeBurn Maddox. Jeho profesionálna kariéra sa začala v polovici 70. rokov, keď pôsobil ako sólový gitarista pre Atlantic Records a bol členom kapely Jimmy Castor & the Jimmy Castor Bunch, ktorá je druhým najčastejšie samplovaným umelcom všetkých čias, hneď za Jamesom Brownom. Ako člen tejto kapely zdieľal pódiá s takými slávnymi umelcami ako Chaka Khan, Lionel Richie, Bill Withers, Kool & the Gang a i. V dnešnej dobe LeBurn Maddox koncertuje po celom svete. Jeho strhujúca hudba je mixom blues, funku, soulu a reggae. Na Livin´ Blues 2025 ho sprevádzala vynikajúca rytmika: basgitarista a sprievodný spevák Walter Cerasani a bubeník Gianpaolo Feola. Koncert sa začal rázne: piesňou Mustang Sally (Mack Rice). LeBurn Maddox spieval hlbokým mocným sugestívnym hlasom a jeho elektrická gitara tiež priam spievala. Obecenstvo na čele so Silviou Josifoskou si s ním v refréne nôtilo: „Ride, Sally, ride.“ Zneli jeho vlastné piesne i covery. Prejavil sa ako vtipný, zhovorčivý a temperamentný zabávač, ktorého gitara dokázala aj poďakovať. Opakovane predstavil a pochválil svojich spoluhráčov. Veľký úspech mala bluesovka World In Trouble a počas reggae piesne Goldmine sa už v malej sále tancovalo. Soulová pieseň Love The One You Are With (Stephen Stills) mala rockový drive a tiež mala za následok tanečné kreácie. Balada Tears That Fall bola o nešťastnej láske, no sentimentálna nálada nám dlho nevydržala, pretože nasledovali rezké piesne Spinning Wheel (Blood, Sweat & Tears), Old Age Pension, 7 Days Kiss, Leave Your Hat On (Randy Newman) a Superstition (Stevie Wonder). Hudba sa valila ako príbojová vlna, LeBurn Maddox nám ďakoval za „svetlo a energiu“, a tak sme sa pretancovali až na koniec koncertu. Po klaňačke a búrlivom standing ovation prišiel prídavok: funková pieseň Get Up (I Feel Like Being A) Sex Machine (James Brown).
Bonzo zhodnotil festival, že bol fantastický (mala som rovnaký názor), vyjadril nádej, že sa všetci stretneme na Livin´ Blues 2026 a zaželal nám: „Do zbluesnenia!“ Zatlieskali sme všetkým zúčastneným: organizátorom, účinkujúcim i obecenstvu. Po festivale ostal ešte čas na príjemné rozhovory, stihla som povedať aj LeBurnovi Maddoxovi, že sa mi jeho koncert veľmi páčil.
Keď som sa pozrela cez oblok, zbadala som, že vonku poriadne divoko sneží. Hudba napokon predsa len prišla na bielom koni.
