Pokračovanie...
Blues Rock Generations služby nahrávacích štúdií Randal Factory využili počas víkendu 8. –
10. mája 2026. Nahrávalo sa vždy od 10.00 hod. do neskorého popoludnia. Nahrávanie prebiehalo
pod taktovkou majstrov – zvukových inžinierov Lukáša Navrátila a Borisa Turaza –
a producentskú ruku nad ním držal sám Jimi Cimbala. V sobotu 9. mája popoludní som rada využila
možnosť prísť sa na nahrávanie pozrieť osobne. V štúdiách panovala tvorivá, podnetná a priateľská
atmosféra. Nahralo sa celkovo osem skladieb: Lost Joy – Part II., The Latest Friend, Year Of Gain,
Dear Life, My Niagara Falls, My Endless Cycle, Please Love a Ways. Všetky texty sú pôvodne básne
Alexandra Guštafíka, ktoré zhudobnil Štefan Adamec. Výnimkou je inštrumentálna skladba Jakuba
Adamca My Niagara Falls. Ako zdôraznil Jimi Cimbala, tieto vlastné skladby sú skutočne kvalitné
a obstoja aj pri bluesrockových hitoch (coveroch). V štúdiách Randal Factory získali ešte viac
pestrosti a drajvu, rezonujú v nich staré dobré časy a súčasne predzvesť sľubnej budúcnosti vďaka
talentu hlavných protagonistov Jakuba a Sama.
Príklad pre iné kapely
Jimi Cimbala si popri intenzívnej práci na nahrávkach našiel čas odpovedať mi na niekoľko
zvedavých otázok:
R. Š.: Služby vašich nahrávacích štúdií už využili mnohí slovenskí i českí interpreti a kapely. Čo
vaše štúdiá robí výnimočnými?
J. C.: Tak, asi tým najzásadnejším bodom je to, že my všetci, ktorí tu pracujeme, sme aj aktívni
hudobníci, čiže vieme skĺbiť stránku zvukového inžinierstva a zároveň aplikovať do tejto práce aj
pohľad hudobníka.
R. Š.: Viacerí vaši klienti sa špecializujú na rockovú hudbu. Je nahrávanie hudby kapely Blues
Rock Generations niečím špecifické?
J. C.: Určite áno, už len napríklad tým, že kapela Blues Rock Generations točí spolu, že nahrávajú
všetci naraz, sú v jednej miestnosti, ale zariadili sme to tak, aby aparáty a zdroj zvuku boli v inej
miestnosti a aby oni mohli byť pri sebe. Čím sme vlastne dosiahli to, že je pri nahrávaní medzi
členmi kapely živá interakcia, ale zvuk máme nasnímaný veľmi pekne a čisto.
R. Š.: Čím vás oslovuje hudba kapely Blues Rock Generations?
J. C.: V prvom rade je to generačným rozsahom, ktorý v tejto kapele je, a ako sa tieto generácie
navzájom dopĺňajú, a preto ten výsledok je mladistvý, svieži, ale zároveň nie je na úkor určitej
klasiky a podstaty tohoto hudobného žánru.
R. Š.: Aký vzťah máte k bluesovej hudbe?
J. C.: Je to hudba, ktorú nepočúvam bežne, je to vyslovene ten typ hudby, na ktorý musím mať
náladu. Čiže napríklad pri dlhých cestách autom mám toto veľmi rád, alebo naposledy som si
počúval B. B. Kinga pri ceste lietadlom. Takže je to naozaj hudba, na ktorú musím mať náladu, aby
som si ju mohol vychutnať. Nie je to niečo, čo si chcem nechať len tak hrať v pozadí.
R. Š.: A ako sa vám s Blues Rock Generations pracuje?
J. C.: Veľmi dobre, pretože kapela prišla do štúdia absolútne pripravená, nič nepodcenili, je naozaj
vidno, že sedeli nad tým, čo robili. Skladby hrali v štúdiu niekoľkokrát po sebe, vždy ich zahrali
stopercentne, takže v tomto sú naozaj výnimoční a myslím si, že by mohli byť príkladom mnohým
iným kapelám.
Spokojnosť na oboch stranách
Ani Blues Rock Generations nešetrili chválou: nahrávacie štúdiá v Seredi maximálne splnili
všetky ich očakávania. Po nahrávaní prišiel čas na zvukové spracovanie, teda na mixáž a mastering,
ktoré sa tiež robilo u Jimiho. Do konca júla 2026 by mal uzrieť svetlo sveta nashvillsko-seredský
dvojalbum No. 9 & No. 10, ktorý bude dôstojným zavŕšením celého projektu. Členovia tria teda
môžu byť právom spokojní a hrdí. Ktovie, kam ich vietor zaveje v ďalších rokoch. Treba len dúfať,
že v ústrety šťastnej budúcnosti s hudbou, ktorá ich baví a napĺňa. Podľa indície bude zameranie
kapely smerovať, okrem pravidelných živých koncertov a vlastnej tvorby, k sérii albumov „Tribute
Edition“ so skladbami legendárnych muzikantov, ktorí si sami písali hudbu, texty a pritom vlastné
skladby aj interpretovali a preslávili vo svete. Samozrejme, pôjde o aranžmány s presným rukopisom
a štýlom Blues Rock Generations a s gitarovými sólami Jakuba Adamca.
Ružena Šípková
