Pokračovanie...
Ďalšou témou albumu je „Deň, keď zomrela hudba“ ("The Day the Music Died"). Bolo to 3. februára 1959. V ten deň pri havárii súkromného lietadla blízko Mason City v Iowe (USA) zahynuli tri mladé hviezdy rokenrolu: Buddy Holly (U 22), Ritchie Valens (U 17) a Jiles Perry „The Big Bopper“ Richardson (U 28). Na ich počesť Blues Rock Generations na album No. 8 zaradili tieto piesne: That´ll Be the Day (Buddy Holly & Jerry Allison), Donna (Ritchie Valens), Little Red Riding Hood (J. P. "The Big Bopper" Richardson) a tiež pieseň American Pie od pesničkára Dona McLeana z roku 1971, v ktorej použil metaforu "The Day the Music Died", a tak dal tejto tragickej udalosti názov.
Album No. 8 aj so živou nahrávkou
Aj posledné dve piesne na albume sú veľmi pôsobivé: Almost Like the Blues (Leonard Cohen) je o vojnovom utrpení a Give Me Strength (Eric Clapton) je prosbou o silu žiť ďalej. Album No. 8 vyjde na LP i na CD. Bude obsahovať 12 prevzatých piesní vo vlastných aranžmánoch kapely Blues Rock Generations. Na strane B sa bude nachádzať i jeden súvislý 16-minútový track (7. "The Day When Music Died" – 66 Years After) s piesňami z autorskej dielne hudobníkov, ktorí v ten deň prišli o život, s originálnou rozhlasovou reportážou o leteckej katastrofe z roku 1959 a s piesňou American Pie. Track č. 7 bol nahraný naživo na výročnom koncerte v Bratislave.
„Krst ohňom“ na koncertoch
Blues Rock Generations predstavili svoj bluesovo orientovaný album No. 7 z jari 2025 a svoj pripravovaný album No. 8 na skvelých koncertoch. Prvý sa konal v piešťanskej hudobnej kaviarni La Musica, ktorá je ich „hlavným stanom“, vo štvrtok 16. októbra 2025 a druhý, výročný, v Stredisku kultúry Bratislava - Nové Mesto, Vajnorská 21 o dva dni neskôr. Kapela si s novým hudobným materiálom poradila veľmi dobre a stotožnila sa s ním, či to bola bluesrocková „hrmavica“ Ballad of the Thin Man alebo jemná Fragile. I bluesrockové gitarové sóla v piesňach 50 Ways to Leave Your Lover či Another Day in Paradise zneli sviežo a prirodzene. Veď hudba je ako chameleón: pod rukami talentovaných hudobníkov sa môžu meniť aranžmány do vôle, a skladby nestrácajú svoju podstatu a dušu. Jakub (sólová elektrická gitara) a Samuel (elektronické bicie), ktorí rastú ako z vody, hrajú nielen čoraz virtuóznejšie, ale ich hra vyjadruje čoraz širšiu škálu emócií. Navyše, mám pocit, akoby Jakubov starý otec Štefan Adamec (spev, akustická gitara) pri nich mladol a plnil si svoj „bigbiťácky“ sen. Piesne na pamiatku tragicky zosnulých rokenrolových hviezd boli také rezké, priamočiare a hlasné, ako sa na túto hudbu patrí (výnimkou potvrdzujúcou pravidlo bola nežná pieseň Donna). Aj z piesne American Pie, hoci sa začala pokojne, sa napokon stal poriadny príval energie. Najväčšou odmenou pre Blues Rock Generations bol, pravdaže, úprimný búrlivý potlesk obecenstva. Na výročnom koncerte v Bratislave si v záverečnom prídavku – bluesovom štandarde Crossroads – zaspieval spolu so Štefanom Adamcom aj vynikajúci hudobník Peter Bažík, ktorý koncert ozvučoval, a teda značnou mierou prispel k jeho úspechu.
Nech žije hudba
Blues Rock Generations na albume No. 8 vzdávajú vlastným hudobníckym a speváckym umením hold živým i zosnulým hudobným legendám. Na margo „Dňa, keď zomrela hudba“ možno poznamenať: „Hudba zomrela, nech žije hudba!“ Tá je totiž pevným mostom medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou – medzi generáciami.
Ružena Šípková
