Pokračovanie...
Frontman kapely Juraj „Dura“ Turtev privítal obecenstvo. Zdôraznil, že ako kedysi napísal bluesman a hudobný publicista Peter „Bonzo“ Radványi, Trnava je „Mekka Blues“, a tak k tomu prišli prispieť aj oni. Celá kapela, okrem dvojgeneračnej rodinnej dychovej sekcie, je z Trnavského kraja, výrazný a osobitý gitarista Ivan Tomovič je dokonca Trnavčan. Dura tiež pochválil kvalitnú kapelu Beans & Bullets, ktorej patrila druhá polovica večera. Bluesovito-funkovito-alternatívny Bluesweiser začal koncert zhurta: piesňou I Got To Find Me A Woman (pôvodne z repertoáru Roberta Lockwooda Jr.). Nasledovali piesne Čiernobiele blues a Na perách rúž. Sóla rástli počas celého koncertu ako jarná tráva: tie Dokyho mali príchuť sviežeho priamočiareho jazzu, Bobošove boli temne energické a emotívne a sólam Ivana Tomoviča okrem svojskosti (typickej pre všetkých členov Bluesweiseru) nechýbala miestami až špinavá rockovosť. V pivničke často znel veľký potlesk a pochvalný krik. Dura spomenul, že len nedávno oslávil Bluesweiser 40. výročie svojho založenia. Na začiatku boli Dura a Boboš a neskôr do vývoja kapely významne zasiahol napríklad organizátor festivalov a koncertov Adrián Pullmann. Ten bol prítomný aj na koncerte na Zelenom kríčku a spoločne si krátko zaspomínali, na ktorých podujatiach a po boku ktorých kapiel a hudobníkov v dávnejšej minulosti hrávali. Potom Bluesweiser „servíroval“ ďalšie piesne v slovenčine i v angličtine, napríklad High Cost Of Living (pôvodne od austrálskej kapely The Mighty Reapers) s večne aktuálnou témou vysokých životných nákladov. Boboš k nej doložil, že homo sapiens je jediný tvor na svete, ktorý platí za to, že existuje. V tejto piesni si hudobne zmerali sily Boboš a Ivan Tomovič a zožali potlesk. Ako povedal Dura, v Bluesweiseri sa veľa piesní prestáva podobať na svoj originál vďaka gitaristovi, ktorého na koncerte v Poľsku miestni premenovali na „Atomoviča“. Plne sa to potvrdilo aj v piesni The Blues Don´t Bother Me (pôvodne znie vo filme Blues Brothers 2000). Gitara na začiatku evokovala priam hardrock a Doky sa blysol sólom na tenorovom i altovom saxofóne naraz. Dura svoj rázny i meditatívny spev predviedol aj v piesni Pričuchni. Poslednou piesňou koncertu bola temperamentná You Got The Blues (autor: Dave Hole z Austrálie). Dura prezradil, že bola zvučkou programu Blues ze Staré Pekárny. Na jej konci upozornil obecenstvo: „You ALL got the blues!“ Prišiel vygradovaný záver a po ňom obrovský potlesk, pochvalný piskot a krik obecenstva: „Ešte jednu!“ Prídavkom bol príspevok Bluesweisera do oblasti world music: veselá pieseň Beží zajáček (pôvodne ľudovka z Kútov). Príjemný koncert trval hodinu.
Po prestávke nasledovalo vystúpenie trnavskej blues-hard-rockovej kapely Beans & Bullets, ktorú tvoria: Jakub Daniš - spev, ústne harmoniky, Michal Mandák - gitara, spev, Milan Klenovský – basová gitara, spev a Filip Paulo - bicie, spev. Bol to poriadny rachot, no hudba bola nielen energická, ale aj melodická a, rovnako ako pri Bluesweiseri, bolo z nej cítiť čistú radosť, ktorá sa prenášala i na obecenstvo. Jeho veľký potlesk a pochvalný krik boli pre hudobníkov najväčšou odmenou. Beans & Bullets svoj hudobný štýl volajú „the badass blues“ a hrajú prevažne svoj vlastný autorský repertoár, ktorého korunou je mocný zastretý hlas Jakuba Daniša. Jakub má na starosti aj sprievodné slovo. Zneli úderne vygradované piesne Honk The Funk (hrmavica inšpirovaná funkom), Beans & Bullets (s úvodom hraným na bicích), Bad Dreams (bola už v repertoári predchodcu Beans & Bullets, kapely Kŕdeľ divých Adamov), PCB (s veľmi rezkým záverom), Woman (rockový slaďák, v ktorom ma zaujala hra rytmiky), Like A King (o vyjednávaní bluesmana s diablom na krížnych cestách), Drive It Hard (boogie) i Chains. Atmosféra bola skvelá, Jakub Daniš a Michal Mandák sólovali s veľkým entuziazmom, no o 22.00 hod., keď Beans & Bullets hrali pieseň Man Of Steel, som musela z koncertu predčasne odísť a utekať na vlak.
Bluesweiser a Beans & Bullets mnohým ľuďom vylepšili upršaný „Žofkin“ deň, to sa medzi obecenstvom ozývalo často. V súvislosti so začiatočnými písmenami názvov kapiel mi napadlo: „B“ ako „blues“ je v tomto prípade veľmi dobrá voľba. No aby sme sa nestratili v abecede: sú to áčkové kapely, nie béčkové.
Ružena Šípková
