Pokračovanie...
Čo sa týka autorstva textov a takmer i hudby, je album výlučne dielom Mariana Zimu (len v skladbe Alive and Breathing je spoluautorom hudby Andy Littlewood, v skladbe Anjel strážnik Peter Lipa a hudba skladby Všichni jsme herci je dielom Ondřeja Soukupa). Basgitarista teda tvrdí muziku aj autorsky.
Album pozdvihla tiež účasť ďalších výborných hudobníkov, ako sú napríklad gitaristi René Lacko a Milan Medek, bubeník Vladislav Leškovský, klávesisti Pavel Morochovič, Peter Preložník a Roland Kánik či hráč na dychových nástrojoch Ondrej Juraši.
Texty skladieb majú dušu, svoj závažný obsah, no mnohé ostane aj nevypovedané a motivuje poslucháčov k premýšľaniu. Kvalitná hudba zážitok zosilňuje. V rámci necelých 37 minút sa toho na albume deje naozaj dosť. Bez veľkých hudobných a slovných drám sa pred vnútorným zrakom poslucháčov odvíjajú príbehy, z ktorých miestami presakuje nedokonalosť, neistota, ba až náznak úzkosti v medziľudských vzťahoch i vo vzťahu k vyššej moci, no bez straty dôstojnosti a nadhľadu hrdinov skladieb.
Album otvára lyrická ouvertúra Iba dym, ktorú hrá na klavíri Pavel Morochovič. Jej názov evokuje éterickosť a pominuteľnosť a jej rozjímavá nálada akoby našepkávala, o čo v skladbách pôjde. Po nej nasleduje bluesrocková balada Alive and Breathing v podaní talianskej speváčky Evy Carboni, žiariacej na angloamerickej bluesovej scéne. To, že si vybrala do svojho repertoáru skladbu Mariana Zimu, je potvrdením jeho autorských kvalít. Skladba je oslavou ľudskej sily a nezlomnosti zoči-voči ťažkostiam. V skladbe Příliš dlouho jsem byl takhle veľmi uveriteľne „bluesuje“ Michal Prokop o tom, ako človeka mení staroba a osamelosť, no za slovami rezignácie predsa svieti iskrička nádeje. Komorná, krehká a najkratšia na albume je skladba Stretávka zo strednej: Zuzana Homolová jemne, no veľmi sugestívne pripomína, že človek mieni, a život mení. Je to stará známa pravda, ktorá z textov na tomto albume vyplýva opakovane. I najdlhšia skladba Rodné mesto obsahuje jej trpkú príchuť. Hudobne to nie je čisté blues, no text výborne interpretovaný Milanom Kňažkom je blues ako vyšité (ak chápeme blues ako skleslú náladu). Hudba nemilosrdne odratúva čas a do atmosféry parádne zapadá clivé saxofónové sólo Nikolu Bankova. Témou zádumčivej skladby Mění se čas je zmena času z letného na zimný, keď je nám „darovaná“ jedna hodina, no my si to akosi nevážime a vždy ju znova premrháme. Martin Chodúr sa tu nezaskvie len ako spevák, ale pridá aj svieže klarinetové sólo. Ráznej bluesovke Anjel strážnik o nie celkom dokonalom nebeskom živote nezameniteľne, s humorom a šarmom vdýchol život Peter Lipa. Milan Kňažko sa na albume predstavuje v dvoch skladbách. Tou druhou je titulná skladba Takzvaná duša s príchuťou šansónu. Napriek tomu, že je úvahou o smrti, z prejavu herca cítiť pokoj a zmierenie. Husle (Anabela Patkoló) a violončelo (Kristína Luptáčiková) jej dodávajú ešte viac vážnosti a vznešenosti. Live nahrávka Všichni jsme herci so spevom Lucie Šoralovej je precítený šansón o ľudskom údele s noblesou sláčikových nástrojov (husle – Anabela Patkoló, violončelo Ewa Barciok). Album uzatvára skladba Ľudia sú dnes k sebe hyeny s drsným spevom Petra „Punta“ Remiša. Radostná hudba rámcuje vážnu tému - posudzovanie ľudí dvojakým metrom -, ktorá je poňatá satiricky.
Takzvaná duša oduševnene podáva správu o stave našich duší. Aj o tom, čoho sa obávame, čo sa snažíme z nášho vedomia vytesniť. Nesmierne cennou prísadou v skladbách na tomto albume je nádej, ktorá človeku nedovolí padnúť až na samé dno.
Ružena Šípková
