Folk – Blues – Session 2016 - reportuje tajomník
Folk – Blues – Session 2016 fotoreport (Zorka Lišková)
Dom kultúry Lúky sa opäť v sobotu 26.11.2016 stal semenišťom folk bluesovej a bluesovej hudby. Pod dramaturgickým vedením šéfa kulturáku Adriana Pullmanna sa tu konal už 16. ročník tohto podujatia. Plagát podujatia sľuboval dobré kapelky a tak sa úderom 18,30 hod. mohlo začať. Ako prvá kapela bolo avizované bratislavské zoskupenie Boky Citom okolo frontmana Zola Badina. Úvod festivalíku býva najnáročnejší, ale chalani sa ho zhostili na výbornú. Po nich nastúpila na pódium česká sólistka Jana Šteflíčková a svoj set zahrala brilatne. Ďalšími v poradí bol Slovak Blues Projekt, teda skalicko-holíčske duo Beňa-Hrnčírik. Aj keď sú na pódiu len dvaja, z diaľky vyznievajú ako kompletná kapela. No a úplný záver bol ako sa hovorí čerešničkou na torte. Bol to avizovaný Afro Blues Project Manco Group s hosťujúcou Silviou Josifoskou. Silviine kvality sú nespochybniteľné a pridali sa k nej aj traja africkí chlapi, zastupujúci Senegal, Mauretániu a Maroko. Všetky piesne roztancovali sálu, zaplnené auditórium nešetrilo potleskom a spokojní diváci sa okolo 23,00 hod.. rozchádzali domov. Akcia sa aj napriek neudelenému grantu podarila, vďaka.
Zapísal Pavel Sojka, tajomník SBS
Komentáre
98-čkou do Afriky - Smädný Bluesový Hroch Šimi 29.11.2016
Osvedčená cestovná kancelária Adrián Pullman, ktorí sme neváhali prijať jej pozvanie, nás dopravila v onú novembrovú sobotu do Afriky. Stačilo len nastúpiť(v mojom prípade na 98-čku) a zakrátko sa sen stal skutočnosťou.
Pravda cesta do Afriky nebola priamočiara, bez zastávok. Mala svoje medzipristátia. Najsamprv na rodnej hrudi – na Slovensku, priamo v Bratislave. Prvá štácia Boky citom nás rozpálila natoľko, že som mal dojem, že v ceste už ani nie je nutné pokračovať, že je nám tu nadobro dobre. City bokom som rozhodne nedal, emócie ma naplavili do folkovo-bluesovo-rockovej nirvány. Neskutočne príjemné, nefalšované, kurevsky* dobré (*nehodiace si škrtnite). Nápadité texty Zoliho (Badina) zaodeté príjemnou, lahodiacou muzičkou v skvelých aranžmánoch, okorenené bravúrnou gitarkou Janka „Carlosa“ Bujnovského, šírili radosť, pohodu a príjemný pocit do zaplnenej sály. Všetci mali z toho radosť – tí na pódiu, aj tí pred ním.
Keďže každý dobrý zájazd má svoje pokračovanie, opustili sme rodnú hrudu a pristáli sme na ďalšej rodnej hrudi (teda aspoň my pamätníci) – v Čechách. Myslím, že Janka Šteflíčková to poňala rovnako a cítila sa tu ako doma. Objala nás svojím multižánrovým prejavom. Jej netradičné interpretačno – ústne dychy či „bicie“, pohvizdovanie, svojská gitariáda, jej bezprostrednosť a spontánnosť ( a to nielen na pódiu ale aj pred ním), bolo patrične odmenené aplauzom smädného publika.
Následne súradnice zájazdu smerovali na slovensko-moravské pomedzie, kde bluesovú vlajku vysoko a dlhodobo drží neúnavný bluesman, cestovateľ a nadšený organizátor množstva nespočetných hudobných podujatí a projektov – neúnavný Ľuboš Beňa. Tentoraz tu viala vlajka jeho Slovak Blues Projektu, ktorého členom a účastníkom je jeho súputník - gitarista a spevák Pavol Hrnčirík. Dokazovali, že aj v dobre naladenej a šlapajúcej dvojici sa dá robiť dobrá a plnohodnotná muzička. Nenechali nás vychladnúť, púšťali do nás energiu. Kto vie, ten vie.
Nuž a keďže Afrika je hneď za rohom tohto rozhudobneného slovensko-moravského pomedzia, na skok zo Záhoria, boli sme tam coby-dup. Do tohto afrického podnebia nás dokočírovala slovenská Koko Taylor – diva slovenského blues, Silvinka (Jozifoska). Exkurziu rozpálenou Afrikou nám umožnila „svojím“ rozihraným Manco Group. Neviem si predstaviť, že by africká (nielen) hudobná multikultúra nechala niekoho chladným. Pumpovali do nás úžasné africké rytmy, boli cítiť korene. Nebol to ortodoxný Ali Farka, bolo to líznuté európskym, či americkým vplyvom, ale bolo to stále africké, bolo to úžasné, pohodové, úprimné. Fantastický inštrumentalista – basák Cheikh Ndao dopĺňaný svojimi nemenej výbornými hudobnými súkmeňovcami šírili nefalšovanú charizmu a pokoru hudobnej kolísky sveta. Svojimi vokálnymi vstupmi dávala sakra dobrá Silvinka Afrike širší rozmer, spájala, prifarbovala, obohacovala.
Neľutujem, že som vypustil poslednú spiatočnú 98-čku a návrat z Afriky nahradil nočákom. Stálo to za to, Nemusí sa to už opakovať. Skvelá dramaturgia Folk Blues Session 2016 spískaná cestovkou Adiho Pullmana si zaslúži absolutórium, poďakovanie a uznanie. Rovnako ako všetkým interpretom a účinkujúcim tohto zájazdu.
Bola ukojená naša bluesová duša i občerstvené naše chuťové bluesové poháriky.
Smädný Bluesový Hroch Šimi
Napíš komentár