Pokračovanie...
Kapelu Beans & Bullets tvoria hráč na ústnych harmonikách a spevák Jakub Daniš, gitarista Michal Mandák, basgitarista Milan Klenovský a bubeník Filip Paulo. Ich hudba čerpá predovšetkým z blues, swamp southern rocku, funku a hardrocku, čiže sa dá označiť ako badass blues.
Koncert sa konal v mne dobre známej miestnosti, ktorá evidentne pamätá staré časy. Historická architektúra bola trochu v kontraste s energickou hudbou, ale hlavne že steny nápor vydržali. Koniec koncov, sú hudobnými podujatiami kvalitne testované. Frontman Jakub Daniš položartom poznamenal, že komu sa zdá hudba ich kapely príliš hlasná, je na ňu príliš starý.
Poslucháčov bolo napokon dosť, a tak sa Beans & Bullets, hrajúci naozaj s vervou, dočkali nadšeného potlesku i kriku fanúšikov po každej pesničke. Vystúpenie sa začalo ráznym gitarovým riffom v jednej z novších vlastných pesničiek s názvom Honk The Funk. Nasledovala staršia pesnička Bad Dreams, počas ktorej sa predviedol pred improvizovaným pódiom aj „tanečník“ z obecenstva. Hudba sa valila ako búrka. Dúfala som, že odoženie dážď poriadne ďaleko od Trnavy. Keď už spomínam vodu, zaznela aj stará pomalá bluesovka Catfish Blues (v podaní Muddyho Watersa známa ako Rollin´ Stone), v ktorej sa spieva rovno o mori. Zvuk harmoniky a zastretý hlas Jakuba Daniša mi zneli miestami až zlovestne. Zaujala ma však i krátka pasáž so spevom sprevádzaným len jemnou hrou bicích. Vlastná pesnička Hypochondriac (po slovensky Hypochonder) sa spolu s niekoľkými ďalšími dostala i na EP, ktoré kapela plánuje vydať tento rok v lete. Beans & Bullets zaradili na setlist prvého kola koncertu v pube Zelený kríček aj dve pesničky z repertoáru americkej bluesovej formácie The Fabulous Thunderbirds: roztancovanú „ľudovo-zábavnú“ Scratch My Back a ďalšiu veselú „americkú ľudovku“ My Babe. Samozrejme, kapela pod vedením Jakuba Daniša interpretuje všetky prevzaté pesničky vo vlastných, svojských aranžmánoch. Počas prvého kola sme si vypočuli deväť pesničiek.
Po približne dvadsaťpäťminútovej prestávke koncert pokračoval druhým kolom a rezkou vlastnou tvorbou, no ja som sa už musela pre pokročilý čas zberať na odchod. Užila som si ešte pesničky Drive It Hard a Chains a počas pesničky Livin´ Wreck som „zdvihla kotvy“. Keďže hudba mi dodala energiu, dobre sa mi utekalo na stanicu. Navyše, bluesrockovej hrmavici sa asi naozaj podarilo odplašiť dážď, lebo počas cesty domov som vôbec nepotrebovala dáždnik. Zdá sa, že nielen počasie má vplyv na hudbu, ale platí to aj naopak. Ktovie, či to už niekto niekedy skúmal...
Ružena Šípková
