Pokračovanie...

Cesta tmúcou tmou bola plynulá, napriek veľkej búrke a sediac na zadnom sedadle som rozjímal nad tou treťou dávkou vakcíny. Od už zaštepených priateľov som mal úplne rozporuplné, protichodné informácie. Poniektorí tvrdili, že sa zmietali v teplotách, iní zase, že zvracali, dvaja si pochvaľovali, že reakcia bola ako po zjedení plnej lyžice liekov na erektilnú rýchlosť, niektorí si pochvaľovali zväčšenie prirodzenia, síce len o 5 cm, ale aj to je vraj lepšie ako klincom do oka. Takéto pochmúrnosti ma prepadávali, lebo to neboli veselé prognózy pre osamelo žijúceho rumplistu. A už sme boli v Trnave. V ťažkom koženom kabáte som ledva vyšiel po schodoch na prvé poschodie centra, kde sa teda koncert konal v rámci festivalu Blues Moods a bol zaštítený v nákazovo obmedzenom režime. Samotný koncert začal o 20,00 hod. a v patričnom predstihu sme sa všetci zvítali a mohla začať zvuková skúška. Tu sú pódioví aktéri : Ján Litecký – Šveda st., hráč na gitaru, kazoo, spevák a autor väčšiny skladieb, Juraj Dura Turtev – mandolína, gitara a spev, Peter Stojka – harmonika a organizátor koncertu, Ján Litecký – Šveda jr.– bas kanister, jug, spev a Paľo Sojka – rumpľa, odchovanec záhoráckej rumpľovej školy odchovaný na šichtovom mydle. . Koncert začal presne, preplnená sála dýchala vzrušením, keď sme za zvukov westernovej hudby nastupovali na pódium v nebezpečne vyzerajúcom outfite. Koncert trval cca 90 minút, odohrali sme 15 skladieb, včetne dvoch prídavkov. Skladby boli hlavne slovenské, teda celkovo 11 skladieb, z toho aj najnovšia novinka Blues zelenej vrtule a Struny dažďa a z ostatných spomeniem úchytkom klasiky ako Feferónky, Čierny kôň, Iko-Iko, Dobro blues, Mreže, no a štyri anglické bluesové štandardy. Obecenstvo sa išlo utlieskať, úspech preveliký a aj z tohto bolo vidno, ako obecenstvu chýbajú živé koncerty. Koncert bol výborne ozvučený, veľké ďakujem patrí Ruženke Šípkovej za fotodokumentáciu koncertu a Trnavskej hudobnej spoločnosti za možnosť odprezentovať CD nosič Veteráni zo Salon Doré, ktorý je prvou lastovičkou jug bandovej hudby na Slovensku a treba dúfať, že nie posledným.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti.

P.S. Predkoncertné správy o vakcinácii sa v mojom prípade nepotvrdili, teraz nie som si istý, či sa z toho teším, alebo mám smútiť a z odstupom času si myslím, že je to tak ako to malo byť, teda bez akýchkoľvek rušivých príznakov.