Pokračovanie...
Okrem jednej výnimky – vlastnej energickej pesničky Everything´s Fine – zaznelo mnoho (tiež energických) coverov slávnych bluesových, bluesrockových a rockových pesničiek, pravdaže, vo vlastných aranžmánoch. Spevák Tomáš Racko okrem oduševneného spevu v mnohých pesničkách hral na tamburíne a v pesničke Tuesday´s Gone(Lynyrd Skynyrd) aj na akustickej gitare. V rámci temperamentného pódiového prejavu často pridržiaval svoj mikrofón pred hudobníkom, ktorý práve sóloval. No a okrem toho sa ujal aj sprievodného slova a fakty k pesničkám na setliste dopĺňal vtipnými komentármi. Multiinštrumentalista Martin Borza bol okrem ústnych harmoník vybavený tromi elektrickými gitarami i lap-steel gitarou, na ktorej hral v už spomínanej pesničke Tuesday´s Gone a vo veselej rockabilly pesničke Give Me Back My Wig (Stevie Ray Vaughan). V pôsobivej balade Erica Claptona Running On Faithukázal, že sa kamaráti aj s akustickou gitarou. Sólový gitarista Martin Mrllák, ktorého Tomáš Racko nazval „mladším bratom Davida Gilmoura“ mal tiež tri elektrické gitary a vo viacerých pesničkách sa blysol slajdovaním s bottleneckom. Viktor Války a Emo Škrabálek tvrdili muziku a hnali ju vpred. Zneli razantné a pekne vygradované pesničky ako Talk Is Cheap (Johnny Winter), Pride And Joy (Stevie Ray Vaughan), Hoochie Coochie Man (Muddy Waters), Shake Your Moneymaker (Fleetwood Mac), Have You Ever Loved A Woman (Derek and the Dominos), Bad To The Bone (George Thorogood), Walking By Myself (Gary Moore), Crossroads (Cream) či Got My Mojo Working(Muddy Waters). Kapela Bluewine mi urobila radosť aj viacerými pesničkami od kapely Creedence Clearwater Revival (Green River, Run Through The Jungle, Travelin´ Band, The Midnight Special a nemohla chýbať ani Bad Moon Rising). Harmonikové a gitarové sóla sa len tak sypali, hudobníci sa riadne rozbehli napríklad v pesničke Money od kapely Pink Floyd či v pesničkách od The Rolling Stones – Brown Sugar a Jumpin´ Jack Flash. Obecenstvu sa hudba páčila, odmieňalo ju potleskom a pochvalnými pokrikmi, ba niekedy na podnet Tomáša Racka aj tlieskalo s rukami nad hlavami, ako napríklad počas „vypaľovačky“ Harpoon Man (Charlie McCoy & The Escorts) s parádnou hrou harmoniky. Pesnička Spoonful (Cream) sa v podaní kapely Bluewine premenila na svižnú jam session, zahŕňajúcu sóla gitary, harmoniky i basovej gitary. Zdalo sa, že obaja Martinovia sa pretekali, ktorý z nich zahrá lepšie. Keď čas pokročil, kapela hrala aj tvrdšie rockové veci, ako napr. Children Of The Grave a The Wizard od Black Sabbath. To sa už niektorí poslucháči natriasali pred pódiom. Po poslednej pesničke Sharp Dressed Man (ZZ Top) - s pokusmi Tomáša Racka rozospievať fanúšikov - sa obecenstvo dožadovalo prídavkov. Napokon zazneli až tri a skutočne rezké: Long Tall Sally (Little Richard), Johnny B. Goode (Chuck Berry) a napokon Whole Lotta Rosie (AC/DC).
Štyri hodiny hudby boli energizujúce, no ku koncu sa u mňa už hlásila únava. Nuž, tomu sa hovorí poriadne dlhý koncert pri poriadne dlhej rieke. Vydýchla som si, až keď ma taxík priviezol domov.
Moje skúsenosti hovoria jasne: „Modré víno“ niekedy človeka zmôže, aj keď neobsahuje alkohol. Ale ten bluesrockový rachot stál zato.
Ružena Šípková
