Pokračovanie...

Ako hostí si prizvali kapelu generačného druha Jožka Barinu & For Meditation z Bratislavy. Úderom 19:00 hod. sa oslava mohla začať. Perfektná sála bola nachystaná, kvalitný zvuk tiež, diváci a podotýkam všetci zamaskovaní pod rúškami tiež. Sám som si prichystal svoje nádobíčko spojené s Čarovným bluesovým kufríkom v predsieni sály, nasadil som si vzhľadom k môjmu veku čierne predsmrtné rúško a už sa rinuli zo sály prvé tóny. Koncert začali oslávenci, teda The Breakers v zostave Laco Bartoš – sólo gitara, spev, Marian Remenár – bicie a vokál, Fero Bartoš – basgitara a vokál, Marian Mike Kramár – organ a na záver som si nechal najmladšieho z kapely, teda Petra Bonza Radványiho – gitara, harmonika a spev. Bonzo celé podujatie ako bývalý skúsený rozhlasák aj moderoval a vypĺňal medzery medzi jednotlivými skladbami historkami z histórie kapely.. Nezabudol vzdať hold aj kamošom z druhej strany rieky, ktorí sa podieľali na kapelových úspechoch v minulosti. Sú to : Tóno Uváčik, Tóno Holbík, Fero Keszler a Vlado Bielko. Plná sála pri ich menách nešetrila potleskom. Bonzo sa netají ani tým, že pred časom mal zdravotné problémy a tak zdravicu venoval verejne aj MUDr. Miroslavovi Danajovi, trnavskému chirurgovi, osobne na koncerte prítomnému. Ďalšie ďakovačky leteli všetkým tým, ktorí na úspechoch kapely počas rokov participovali, teda zvukárom, maskérom, šoférom a iným. Z pódia odznelo spolu 12 skladieb a neúnavné publikum si vytlieskalo 3 prídavky. Nebudem menovať všetky skladby, len spomeniem, že bigbajzoví fajnšmekri si z plejády autorov iste zaknihovali Troggs, Kinks, Little Richarda, Rološov a iných. Skladby boli v anglickom jazyku, len desiata skladba bola z ich vlastnej dielne s názvom Spomienky na časy. Práve po tejto skladbe som dokrivkal na pódium ja a v mene Slovenskej bluesovej spoločnosti som predniesol zdravicu k jubileu kapely a odovzdal som náš darček, teda náš CD nosič No 15, ktoré obecenstvo pokrstilo potleskom.

Po hodine a 25 minútach hrania nasledovala prestávka a po nej prišiel rad na Jožka Barinu & For Meditation. Hneď v úvode Jožko – gitara a spev predstavil kapelu. Ako prvého uviedol Petra Koreňa – hráča na klávesy a Hammond organ, ktorý s Jožkom spolupracuje roky rokúce, patrí medzi slovenskú špičku v hre na Hammond organ a ocenil aj jeho trpezlivosť pri ich spolupráci. Peci Uherčík je gitarový mág, zastupuje strednú generáciu, strieda niekoľko gitár počas koncertu a drží aj vokál. Najmladšími členmi kapely sú Miško Kujan – basgitara a Karolínka Uherčíková za bicími. Treba podotknúť, že z kapely je aj najfotogenickejšia a mnohí muzikanti v hľadisku boli unesení jej výkonom za nástrojom. Hodinový blok skladieb uplynul veľmi rýchlo, bol ich spolu deväť, všetky z autorskej Barinovej dielne a niektoré texty doplnili Marian Slovák a Kamil Peteraj. Záverom pripomeniem, že toto bol prvý koncert Jožka Barinu a kapely v Trnave a hneď megaúspešný, čo ocenilo publikum standing ovation. Impozantná bola tiež fotodokumentácia z histórie oboch kapiel na plátne za kapelami. Úderom 21,30 hod. sa spokojní diváci rozchádzali do nočnej Trnavy a cezpoľní do svojich domovov tiež. Vďaka kapelke The Breakers za návrat do dávnej mladosti. Za fotodokumentáciu k podujatiu ďakujem reportérke Ruženke Šípkovej.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

P.S. Na úplný záver jeden od klasika na odľahčenie korony. Všetky choroby sú zo stresu, len pohlavné z potešenia. Čert vie, čo by na túto repliku povedal delostrelec z Auróry súdruh Lenin, ktorý sa porúčal na sifylis Keď mi kamarátka tvrdila, že sa kvôli korone nemôže so mnou stretnúť, lebo som ohrozená skupina, tak opäť jeden od klasika. Lepšie zomrieť pri erotike, ako pri bojoch o Stalingrad. Tam to bolo všetkým ozaj o život a ešte k tomu príšerná zima.. Howgh !!!