Pokračovanie...
Dátum konania 30.11.2019 a ešte tam bola aj poznámka, že hlavným partnerom podujatia a z verejných zdrojov festival podporil Fond na podporu umenia. Ostatných sponzorov neuvádzam, bolo ich niekoľko. Začiatkom 17,00 hodiny sa začala malá sála DK Lúky utešene zapĺňať a tak mohol moderátor podujatia ing. Ján Litecký-Šveda ohlásiť prvú kapelu OCTOPUS. Frontman, gitarista a spevák Martin Cypro Majerník priviedol na pódium spoluhráčov basgitaristu Alfréda Matíka a bicistu Petra Kertvela. Avizovaná dychová sekcia neprišla. Skupinu poznám dlhú dobu aj ja, už snáď od roku 2003 a na našom profilovom CD nosiči No6 z roku 2007 hrali tri skladby: Kotolnícke blues, Víkendové dni a Idzem po valale. Práve uvádzaná posledná skladba má úspech aj v prehrávači môjho kamoša v kanadskom Vancouveri a ľudia sú presvedčení, že sú to slávni Rološi, len spievajú čudnou rečou. Všetky skladby zazneli aj v sobotu, celkovo ich bolo deväť. Posledné skladby boli Posledný vlak Prešov – Kysak a symbolické Idem domov k svojej žene. Cesta na východ je dlhá a tak chlapi nedočkali konca festivalu. Ešte uvediem, že Martin je z Bardejova, Alfréd zo Svidníka a Peter z Prešova, cvičia v skúšobni v Prešove cca raz za 2 týždne a aj z tohto je vidieť, že obetujú svojej láske pomerne veľa. Hrajú len vlastnú tvorbu a sú príjemným spestrením na každom hraní. Bolo tomu tak aj v sobotný podvečer.
Ďalšou kapelkou boli THE BLUES DISTILLERY. Mne neznáme zoskupenie, ale spoznávanie nových ľudí rozširuje obzory. A tak aj bolo, pretože kapelka hrá väčšinou vlastnú tvorbu a zásluhou speváka Damiana Eastwooda je to len v anglickom jazyku. Damian je Angličan z Manchestru a spolu s manželkou na Slovensku vyučujú angličtinu. To mi prezradil frontman , gitarista a spevák Michal Maturkanič. Jeho brat Roman je gitarista, basu tvrdí Peter Konečný a bicie Norbert Štofík. Chlapi odohrali 12 skladieb, včetne prídavku, obecenstvu sa páčili. V tejto zostave hrajú spolu 2 roky, cvičia 1x týždenne a skúšobňu zdieľajú s kapelou Polemic v Rači
MARTIN CHROBÁK A PRIATELIA bola následná zostava. Gitarista, autor skladieb a spevák Martin Chrobák v tmavých okuliaroch ozrejmil divákom, že na podujatí sú jediným folkovým zoskupením. Hrali len Martinove veci z viacerých jeho albumov. V zostave mal bratislavskú rytmiku, teda bicistu Jakuba Valíčka a basistu Juraja Kalásza. Zaujímavých hráčov si priviedol z moravského Mikulova, harmonikára Aleša Řezáča, ktorý hral aj na drumbľu a zaujímavý nástroj indické harmónium, ktoré sa podobalo na kufríkový šijací stroj a bolo naozaj dovezené z Indie. Husle hral ďalší mikulovčan Jiří Szekeres, ktorý si aj zaspieval. Chlapi odohrali 13 skladieb, boli príjemným spestrením večera. Na Martina ešte bonznem, že je rodákom zo Zvolena, venuje sa hudobnej publicistike a je vydavateľom časopisu Nový Populár. U obecenstva zožali zaslúžený potlesk.
Poslednou kapelou večera boli BIG GILSON & BLUES DYNAMITE. Názov kapely ma miatol. Som pacifista, ktorý by neublížil ani muške, tobôž vínnej. A tu zrazu dynamit. Ale bolo to naozaj tak. Tu je čosi z recenzie o kapelke : ▪ BIG GILSON & BLUES DYNAMITE(BR) - Brazílsky bluesový a rockový gitarista. Big Gilson bol jedným z predchodcov blues v Brazílii a zakladateľom legendárneho Big Allanbik v roku 1991, jednej z priekopníckych brazílskych bluesových kapiel.
"Jeho snímka je znepokojivo virtuózna."- Tim Schuller - MET MUSIC – Texas
“Big Gilson je najlepším brazílskym bluesovým gitaristom.“ Jornal do Brasil.
„Vynikajúce gitarové sóla plné pocitov a silné hranie.“ Guitar Player Magazine - Brasil
Ja ešte dodám, že počas svojej 30 ročnej kariéry robil predskokana mnohým svetovým bluesmanom, stačí spomenúť BB Kinga a ďalší komentár je zbytočný. Vydal 14 CD nosičov,
hral na štadiónoch pred mnoho tisíc divákmi, tiež po svetoznámych kluboch, či už v New Yorku, na Floride, alebo v rodnej Brazílii.
A tak som bol zvedavý a nielen ja. Na toto európske miniturné si priviedol poľskú rytmiku Jaceka Chruscinskeho a bicistu Artura Malika. Turné začalo v poľskom Imeline, pokračovalo v Budišove nad Budišovkou na Morave a ukončili ho v Bratislave. Keď som sa opýtal Jaceka, ako dlho spolu hrajú, tak mi povedal, že osem dní. Neskutočné, kto vie, ten vie...na súhre nebolo tých osem dní vôbec znať, diváci museli mať pocit, že sú to roky. A ten Dynamit ? Naozaj bol a vybuchoval zo strún Big Gilsona. Málo počuteľná riava tónov v našich končinách. Spieval po anglicky, zbehol aj z pódia medzi divákov, odohral neskutočných 10 skladieb, prídavkom bola skladba Jimiho Hendrixa a diváci v stoji aplaudovali. Obecenstvu som pripomenul na záver, že v Brazílii nie sú len geniálni futbalisti, ale aj vynikajúci muzikanti, ktorých tu reprezentoval Big Gilson. No a poľská rytmika za ním veľmi nezaostávala, čo dokázala v ôsmej odohratej sólo skladbe. Po koncerte sa dav ľudí presunul k môjmu Čarovnému bluesovému kufríku, kde Big Gilson urobil autogramiádu a som si istý, že veľa CD nosičov mu na sklade nezostalo. Nakoniec všetko uvidíte na fotoreporte Zorky Liškovej, u ktorej musí oceniť jej obetavosť napriek tomu, že nebola úplne zdravá. No a neslobodno zabudnúť na perfektný zvuk majstra zvukára Paľka Nagyho.
P.S. Jediný, kto mi na festivale chýbal, bol jeho šéf Adrián Pullmann, ktorý sa práve lieči zo svojich boľačiek v kúpeľoch Vyšné Ružbachy. V živote som nebol v kúpeľoch, ale idú o nich všelijaké chýry. Vraj sú tam nezabudnuteľné kúpeľné manželstvá, divoké tancovačky, no horor !!! Verím tomu, že Adrián odolá nástrahám skazeného sveta, naberie síl a v nefajčiarskej zóne nás odprevadí do ďalších ročníkov kultúrnych podujatí.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
