Pokračovanie...
Už mnohokrát sa ukázalo, že blues a literatúra si veľmi dobre rozumejú a potvrdilo sa to i v tomto prípade. Aj moja maličkosť sa ôsmej Čítačky zúčastnila takpovediac v centre diania – toto podujatie som moderovala. Od začiatku som pociťovala záväzok, aby som to dobre zvládla: do Artotéky sa na Čítačku prišlo pozrieť okolo tridsať milovníkov literatúry a hudby. Vonku panovalo sychravé počasie, vietor liezol až do kostí, ale v Artotéke bolo teplo a príjemne.
Krátko po 17.30 hod. sa program začal pesničkou Krásny pocit. V ten večer zneli pesničky s textami poetky Judity Kaššovicovej.
So spisovateľkou Hanou Lasicovou sa mi rozprávalo veľmi dobre, bola bezprostredná, milá a pohotová, čo ocenilo aj publikum. Hane Lasicovej som položila asi jedenásť otázok, ktoré sa týkali jej tvorby a na všetky odpovedala so šarmom a veselo. Často spomínala svoju rodinu a bolo vidieť, že jej prikladá veľký význam. Dozvedeli sme sa zaujímavé veci, napríklad, že momentálne pracuje v tíme, ktorý tvorí scenáre k televíznym seriálom, a rada píše doma pri šliapaní na stepperi. Tiež prezradila, že hoci vychodila kláštorné internátne gymnázium vo Viedni, zo silnej vnútornej potreby sa nechala ešte počas štúdia konfirmovať a stala sa evanjeličkou. Reč prišla i na knižku pre deti Pupo a Fazuľka, ktorá Hane Lasicovej vyšla tohto roku a pri jej písaní sa nechala inšpirovať predovšetkým svojimi dvoma dcérami. Starostlivosť o deti a literárnu tvorbu podľa vlastných slov dokáže veľmi dobre skĺbiť. Zanietene, ale so sympatickým nadhľadom porozprávala o svojich knihách. Samozrejme, opýtala som sa jej i na knihu Slúžka. Jej dej sa odohráva v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie a nedávno som ju dočítala. Ako povedala Hana Lasicová, inšpiráciou pre ňu bol jednak príbeh pestúnky, ktorá sa starala o jej mamu a tetu, keď ešte boli malými dievčatkami a jednak autentické rozhovory so ženami, ktoré pracovali ako slúžky v dobe, keď sa odohrával príbeh popísaný v knihe. Hana Lasicová si tieto rozhovory vyhľadala priamo vo viedenskom archíve. Na Čítačke prečítala aj úryvok zo spomínanej knihy. Nuž, vravím si, aj život v minulosti bol často vyslovené blues, nezriedka aj misery blues.
Blues sme si v ten večer ešte užili, a nebolo to o slzách, ale o radosti. Vypočuli sme si pesničky Hudba a Piesok. Tie pesničky poznám a je to pre mňa intenzívne blues s príchuťou pokoja, mieru a harmónie. Spojenie hlasu a zvuku akustickej gitary a ústnych harmoník mi znie jednoducho, čisto a krásne. Naši hudobní hostia hrali výborne, pohodovo a od srdca a poslucháči každú skladbu odmenili úprimným potleskom. Boli medzi nimi i speváčka a gitaristka Barbora Černá zo Skalice a spevák a gitarista János Hushegyi zo Šamorína, takže blues malo zastúpenie aj v publiku.
Viacero ľudí z publika položilo Hane Lasicovej zvedavé otázky, týkajúce sa hlavne jej práce na scenároch. K záveru večera sme potom doplávali na hudobnej rieke divokej, čiže na skladbe Život, ty rieka divoká, pretože poslucháči si žiadali veselú pesničku. Mali by si ju vypočuť všetci ľudia, ktorí si myslia, že blues môže byť iba smutné a pochmúrne.
Slovom, Čítačka sa vydarila. Pevne veríme, že všetkým návštevníkom sme dali pekný mikulášsky literárny a hudobný darček a že sme všetci mali krásny pocit nielen z názvu prvej skladby.
Ružena Šípková
