Pokračovanie...
Pani Mária mi aj rozpovedala príbeh jej otca, dôstojníka československej armády. Bol to obsiahly itinerár posádok v Čechách, s tým ale boli rodiny vojakov z povolania uzrozumené. Preskočím zopár rokov a iba skonštatujem, že Peter ukončil Prírodovedeckú fakultu Karlovej Univerzity v Prahe, neskôr získal titul RNDr. a zamestnal sa na Výskumnom ústave biofarmácie a veterinárnych liečiv v Jílovom u Prahy, kde Peter aj žil. Bol úspešným vedcom a spoluautorom v tíme, ktorý patentoval významnú liečebnú vakcínu, ktorá má využitie v mnohých krajinách sveta. Týmto úvodom sme tichúčko prešli k 75 minútovému filmu Bluesman do kina v DK Zrkadlový Háj. V kinách býva zvyčajne tma, na radosť tých, čo špekulujú o úvodných kolách erotiky. Mňa však veľmi nepotešila, lebo som nemohol robiť faktografické poznámky o filme. A tak teda popíšem, čo mi dovoľuje moja skrehnutá pamäť.
Pred filmom o jeho vzniku prehovoril Marek Hlavica ako jeho protagonista, ďalej hovoril Michal Rákosník, pre ktorého bol film režisérskym debutom a Petrov syn Marek, ktorý mlčal ako hrob – napriek tomu zožal aj on zaslúžený potlesk. Čo hovorí o svojom filme režisér a producent Michal Rákosník.? :„Chtěli jsme filmem přiblížit nezapomenutelnou osobnost Petera Jurkoviče, připomenout jeho skvělé kytary, kterých vyrobil zhruba tisíc a ukázat, jak se jeho životní pohled odrážel i v jeho práci. Měli jsme poměrně hodně archivních materiálů, na kterých Peter sám vypráví nejen o výrobě kytar, takže jsme mohli krásně zrekonstruovat jeho příběh,“
„Blues je jasný, ale neuchopitelný pocit“, definuje tento žánr ve filmu Ivan Hlas a své životní blues, ke kterému neodmyslitelně patří kytara, vypráví mimo Petera Jurkoviče i Stefan Milkov, Billy F. Gibbons, Petar Introvič, Norbi Kovács, Marek Hlavica, Janek Ledecký a další Jurkovičovi spolupracovníci, přátelé a rodina.
Ja len dodám, že vo filme je vidieť Billy F.Gibbonsa zo ZZ Top, ktorého slová chvály na Petrovu gitaru boli natočené priamo v Hollywoode. Petrovou gitarou preludovali aj Eric Clapton, ktorý neskôr gitaru dal do dražby na charitatívne účely a nakoniec aj Jeff Beck. Podotýkam, že Peter tieto gitary všetkým trom muzikantom venoval grátis. Peter bol veľkodušný človek, pre ktorého mamon bol úplne cudzím pojmom. Pri výpočte Petrových aktivít treba upriamiť pozornosť aj na jeho vlastnú hudobnú a textovú tvorbu a účinkovanie v kapelách Bluesberry, Žáha, Jurkovič&Motion Food. Kapelu Tucet som si nechal na záver, lebo práve s touto kapelou mala „družbu“ naša kapelka Bluesweiser už od roku 1986, kedy Jílové u Prahy okupovali Dura Turtev, Eva Kramplová, Šimi a mnohí ďalší priatelia bluesu a dobrého českého pivka. Recipročne kapelka Tucet hrala na festivale Rača blues v roku 1988, ktorý organizoval Adrián Pullmann. Aj podľa Durových spomienok bol Peter Jurkovič veselý človek, plný energie a pozitívnych emócií. Šíril pohodu a radosť. Aj ja sa vždy teším na jeho skladby z CD nosiča Motion Food, ktorý zostal bohužiaľ jeho jediným. Veselú skladbu Zpátky v Nuslích vnímam špeciálne emotívne, lebo bola odtiaľ moja prázdninová citovka z roku 1965. Teraz krátko k výstave gitár v hlavnom vestibule. Na stojanoch trónilo deväť exkluzívnych, nepredajných modelov. Boli to všetko oku lahodiace špičkové nástroje. Od Petrovho syna Mareka som sa dozvedel, že otec nestihol dokončiť niekoľko rozrobených gitár a tento depozit prenechal asi ako dedičstvo na svojich synov, ktorým psia povinnosť velí dielo svojho otca uzavrieť a po získaní zručností aj v ňom pokračovať !!!
Samotný koncert kapely Marcus Jurkovič & Motion Food uzavrel pekný večer. Kapela hrala v zložení : Marek Marcus Jurkovič – bicie, Marek Hlavica – harmonika a spev, Michal Rákosník – gitara, Jan Timiopulos – basa a Martin Forst – tenorsaxofón. Kapelka odohrala spolu 11 skladieb, od úvodnej skladby Návody, po záverečnú skladbu s optimistickým názvom Pitevna.. Nebudem všetky skladby menovať, len uvediem, že štvrtú skladbu Vejplata zaspieval s kapelkou Dura Turtev a tú skladbu hral aj náš interpret harmonikár Boboš Procházka včetne ďalších štyroch následných skladieb. Skladbu Zpátky v Nuslích chalani nezahrali, asi nechceli jatriť moje storočné spomienky. Všetky skladby mali u obecenstva úspech a po koncerte si muzikantov rozobralo obecenstvo na debatné krúžky.
P.S. Fotoreport bude pre tento článok improvizovaný. Skleróza nebolí, len sa človek pri nej nachodí. Aparát fotografky Zorky Liškovej som mal u seba doma, jasné, že som ho zabudol, dokonca som sa pre neho dva krát vrátil, aby som zabudol, prečo som pre neho išiel. A tak čosi dohodí asi Dura z mobilu a fotografka Ruženka Šípková, ktorej za ochotu vopred ďakujem. A ďakujem aj všetkým čitateľom, ktorí to vydržali čítať. Váš Paľo Sojka...
