Pokračovanie...
Hudobný večer zahájil jeho dramaturg Ivan Kováč, ktorý po úvodnej spievanej džezovo-bluesovej skladbe Dura & Blues Club expresívne predniesol báseň od amerického básnika a maliara Lawrenca Ferlinghettiho. Po potlesku nasledovali ďalšie skladby v podaní Dura & Blues Club v ten večer v zložení Dura – Juraj Turtev (spev, gitara), Peter Koreň st. (hammond organ), Fedor Frešo st. (basgitara) a mladý Roman Turtev (bicie), ktorý zapadol medzi vyzretých muzikantov. Chlapci nám ponúkali prevzaté aj vlastné skladby. Z autorskej tvorby Petra Koreňa zaznela napr. Obloha plná havranov („... už nič nechcieť a viac netúžiť..., ...v prázdnom zrkadlení suchých kaluží...“) a Blues Grösslingovej ulice, ktorú Peter venoval svojmu kamarátovi Paľovi Barnovi, počuli sme texty Erika Ondrejičku (taktiež Obloha plná havranov) v skladbe Kaviarenské blues (“...mlčanlivá nuda...“) zádumčivé slová piesne ako by cez cigaretový dym..., príbeh napokon dospel k šťastnému koncu ba až k vyvrcholeniu. V skladbe Piesok zaznel text v ten večer prítomnej poetky Judity Kaššovicovej. O skladbe Walking Goldfish Blues sa Juraj vyjadril, že ju hrával aj s kapelou Bluesweiser, ale v dnešnom obsadení, v tejto verzii, sa mu pozdáva najlepšie, áno, tak to má byť. Vtipnou bodkou za ich vystúpením bola Koreňova skladba Hradiště na motív z piesne „Když sem šel z Hradišťa“.
Chlapci vytvorili pohodovú atmosféru s výbornými Petrovými a Fedorovými sólami, znamenitým zemitým a upokojujúcim Jurajovým spevom s podčiarkujúcou Romanovou rytmikou. Blues s bigbítom nádherne pohládzaný mäkkými tónmi hammondu. Aj tak sa dá. Staré kusy vedia.
Po prestávke nastúpil Andi Ray Haverda Band v zložení Andi Ray (klavír, spev), Juraj Kalász (basa), Kiril Panshine (elektrická gitara, spev) a David Raši (bicie) o generáciu mladší hudobníci, ktorí v ten večer predviedli prevzaté skladby z Rock“n“Rollu a objavilo sa aj country. Boli to prevažne menej dynamické, priamočiare skladby, ktoré nesmerovali k publiku. Ako by ich hrali pre seba. Na záver svojho vystúpenia „pritvrdili“, čo sa prejavilo na rozpohybovaní poslucháčov, ktorí si vytlieskali prídavok. Ich dnešný výkon ma nepresvedčil.
Ivan Kováč zarecitoval aj druhú báseň od Ferlinghettiho, a to na úvod druhého bloku programu. Básne, či skôr chlapské filozofické úvahy, ktoré pre ten večer vybral vo mne nevyvolali pozitívne predstavy. Tento sled slov sa mi javil zbytočne dlhým a... ako povedal Albert Einstein „Prepáč, že som ti napísal dlhý list, ale nemal som čas na krátky“. Mužskému osadenstvu sa však Ferlinghetti rátal.
Treba povedať, že večer plynul pokojne. Publikum sa príliš nezadychčalo, ba príjemne zrelaxovalo v horúcom letnom večeri a každý si hádam našiel to svoje...
Napísala: Jana Gavenčiaková
