Pokračovanie...

Pri Zelenom kríčku som sa stretla s polovicou kapely Bluesweiser a dozvedela som sa, že začiatok dvojkoncertu sa posunul z 20.00 hod. na približne 21.00 hod. No, čo už. Keďže času bolo dosť, zašli sme na kávu do kaviarne Leháro, kde som bola po prvý raz v živote. Bola zariadená veľmi útulne, priam domácky, nábytkom a predmetmi zo 60. – 70. rokov 20. storočia (už sa začínam pomaly aj ja cítiť ako starožitnosť). Dala som si espresso, ale v nápojovom lístku ma zaujala káva Cappuccino v kýbli (espresso + mlieko + mliečna pena) s objemom 400 ml. Takže, až budem totálne v kýbli a budem nutne potrebovať veľkú kávu, budem vedieť, kam mám zájsť. Aj po espresse som však cítila, že som načerpala nové sily a pohodu.

Vrátili sme sa do pohostinstva Zelený kríček, lepšie povedané na jeho veľký dvor s mnohými miestami na sedenie. Neboli tam však zelené kríčky, ale poriadne vysoké javory. Povedala som si, že je to sympatické miesto na absorbovanie dobrej hudby. Vprostred dvora pod javormi bol rozprestretý hnedý vzorkovaný koberec, na ktorom si hudobníci pripravovali svoje hudobné nástroje a aparatúru. Koberec na mňa pôsobil príjemným domáckym dojmom. Nad mojou hlavou hrkútali a plieskali krídlami holuby. Tie tu zrejme hniezdili, takže boli do slova a do písmena doma. Pevne som dúfala, že ani nezaprší, ani nedostanem „pozdrav“ od holuba. Našťastie ma jedno i druhé obišlo a navyše, na dvore Zeleného kríčka bol večer príjemný chládok.

Koncert blues-funkovej kapely Bluesweiser sa napokon začal o 20.30 hod. Zahrala v zostave: Juraj „Dura“ Turtev – gitara, spev; Ivan Tomovič – gitara, elektronika; Pavel „Doktor“ Doležal – tenorový, altový a sopránový saxofón; Monika Varga Doležalová – altový saxofón; Roman Kraic – basová gitara a Elo Vojta – bicie. Početnému obecenstvu, ktoré pohodlne sedelo pri stoloch, sa na začiatku vystúpenia prihovoril frontman kapely Juraj „Dura“ Turtev. Ako povedal, bol to prvý koncert Bluesweiseru na Zelenom kríčku. Tiež poukázal na to, že o Trnave sa hovorí, že je Mekkou blues a že aj v publiku vidí veľa bluesmanov. Ako prvá prišla na rad skladba s anglickým textom, no s pracovným názvom Schodíky (marí sa mi, že na CD Bluesweiser z roku 2001 sa volá I Got To Find Me A Woman). Nasledovali piesne Naked Bee a You Got The Blues. Ivan Tomovič a Pavel „Doktor“ Doležal priam sypali z rukáva rezké sóla. Páčil sa mi zvuk sopránového saxofónu v skladbe Naked Bee. Tiež sa mi páčil súzvuk dvoch saxofónov – tenorového (Doktor) a altového (Monika), ktorý zaznel takmer vo všetkých skladbách. Zvuk gitary Ivana Tomoviča, dobre živenej elektronikou z „krabičiek“ mi znel miestami až psychedelicky, ale nie nepríjemne. Blues z inej dimenzie. Z hudby kapely Bluesweiser sálala radosť, Juraj „Dura“ Turtev spieval svojím charakteristickým pohodovým spôsobom, miestami takmer scatoval. Na koncertoch Bluesweiseru, samozrejme, nemôžu chýbať piesne so slovenskými textami. Takou je napríklad Na perách rúž (autorom textu je Juraj „Dura“ Turtev). Po nej nasledovali Bending Knee (Bending Like A Willow Tree) od Alberta Collinsa. Rýchlo sa stmievalo, na pódium svietili modro-zelené reflektory, ale nie príliš silno. Pavel „Doktor“ Doležal hral na altový saxofón a Juraj „Dura“ Turtev sa na konci „zatúlal“ takmer až do alikvótneho spevu, v ktorom sa cíti ako ryba vo vode. O skladbe Psie gule povedal frontman kapely, že je z vymazaného cédečka Bluesweiseru. Kompletne sa vymazalo z harddisku, ostali len linky, a tie nikam nesmerovali. Na skladbe ma zaujalo sólo tenorového saxofónu: taká vážne znejúca hudba v pesničke plnej recesie. História skladby The Blues Don´t Bother Me v podaní Bluesweiseru je tiež zaujímavá: skladba je z repertoáru The Blues Brothers a Bluesweiser si ju nacvičil na festival do Poľska, kam sa však napokon nedostal. Juraj „Dura“ Turtev skonštatoval, že verzia Bluesweiseru sa vlastne na originál ani veľmi nepodobá, čo je však pochopiteľné, keďže na gitaru v nej hrá taký inovátor ako Ivan Tomovič. V skladbe sa blysol Pavel „Doktor“ Doležal, keď hodnú chvíľu naraz hral na tenorový i na altový saxofón. Parádne sólo zahral aj Ivan Tomovič a  Juraj „Dura“ Turtev zase „ulietaval“ do alikvótneho spevu. Na záver to okomentoval: „Trošku sme to pribigbítovali.“ Čiernobiele blues je z poriadneho cédečka (nevymazaného). Frontman kapely sa tu občas do spevu poriadne oprel, ukázal, že vie zaspievať aj rázne. K vlastnému textu pesničky doložil: „Takže realita už je farebná, ak vôbec existuje.“ Pesničku Spomínam si na rána tiež otextoval on. Bluesweiser ju hrával ešte pred tridsiatimi rokmi na Kominárskej. Roman Kraic a Elo Vojta v nej na Zelenom Kríčku servírovali poriadne rockové a funky rytmy. Juraj „Dura“ Turtev zase zahral jemné lyrické sólo na gitare. Do pesničky sa toho veľa vmestí. Tá nasledujúca sa volala High Cost Of Living a bola o tom, ako vedia človeka nahnevať vysoké náklady na bývanie. Juraj „Dura“ Turtev ju omylom premenoval na „Náklady na vysoké bývanie“ a ja som si pomyslela na holuby nad svojou hlavou. Tie by možno vedeli k tomu niečo povedať, hniezda majú poriadne vysoko. Ale či musia niekomu za ne niečo platiť, to teda neviem. Frontman predstavil kapelu a publikum Bluesweiseru poriadne zatlieskalo. Nielen trnavským členom, ale aj bratislavským a jednému šamorínskemu členovi. Niekto z publika zakričal, aby zahrali skladbu o trojnohom psovi. Juraj „Dura“ Turtev spomenul príhodu, ako túto pesničku raz hrali v Rusku o on namiesto „sabaka“ povedal „pios“. Ako ďalšia však zaznela skladba Nočný vlak. Pavel „Doktor“ Doležal v nej predviedol na tenorovom saxofóne priam jazzové sólo. So slovami z refrénu „A všetko je naozaj...“ som si zrazu znova uvedomila plynutie času. Keď Nočný vlak dorazil do stanice, ozýval sa veľký potlesk, pochvalný krik a pochvalné pískanie. Juraj „Dura“ Turtev ešte poďakoval pohostinstvu Zelený kríček a Romanovi Kraicovi, ktorý pohotovo zastúpil dovolenkujúceho basgitaristu Bluesweiseru Erika Bínovského. Publikum si žiadalo ešte jednu pesničku a Bluesweiser zahral prídavok, v rámci ktorého prišiel rad aj na Trojnohého psa. Ivan Tomovič zahral aj technikou slide a neskôr zase vyludzoval z gitary zvuky, akoby zachytil mimozemskú rozhlasovú stanicu. Ku koncu hral frontman Bluesweiseru chrbtom k publiku a celá kapela záver poriadne vygradovala.

Čo sa týka druhého koncertu, vystúpenia kapely Beans & Bullets, ktoré sa začalo o 22.15 hod., počula a videla som z neho len kúsok, lebo sme sa už ponáhľali domov. V tejto trnavskej blues-(hard)rockovej hudobnej formácii, ktorá má v repertoári vlastné i prevzaté skladby, spieva a hrá na ústne harmoniky Jakub Daniš, na gitaru hrá Michal Mandák a na bicie Peter Mikušek. S menom basgitaristu si nie som istá, ale myslím si, že to bol Milan Klenovský. Hudba bola energická, pekne „šlapala“, mala v sebe silu blues i rocku. Zneli skladby ako Livin´ Wreck či Drive It Hard. Žiaľ, vyskytli sa technické problémy a nebolo dobre počuť zvuk ústnej harmoniky. Pevne dúfam, že po našom odchode sa to podarilo napraviť.

Tak som strávila pekný hudobný večer v Trnave medzi dobrými priateľmi a známymi (a pod dozorom holubov). V tieni javorov sa aj horúčava dala vydržať. Oveľa lepšie je cappuccino v kýbli ako nervy v kýbli.

Ružena Šípková