Pokračovanie...

Minulý rok som v reporte ich koncertu uviedol, že auditórium záhrady bolo vypredané. Tento koncert však predčil aj ten rok minulý. Sedadlá sa stále pridávali, ľudia natlačení ešte aj stáli a plná bola aj nižšia terasa záhrady. Sám rektor Univerzity, doc. Samuel Abrahám skonštatoval, že toľko ľudí tam ešte nikdy nebolo. Je to jednoduché, kvalita priťahuje. Atmosféra koncertu bola jedinečná a plná vôní. Jednak z kvetov, ktorých je záhrada plná, jednak z unikátneho viniča – to je svedectvo dokonalej starostlivosti o tento unikátny priestor. Do toho sa miešala vôňa parfumov prítomných žien, ktorých tam bola prevaha a boli to všetky vekové kategórie, končiac deťmi a batoľatami. Aj tí najväčší negativisti tu musia nutne pookriať. Spíkrom kapely Krokoband je jej frontman, gitarista Peter Kroko Modranský. Poznáme sa desiatky rokov, počul som množstvo ich koncertov vo všetkých možných Krokových zostavách. Aj basista Vlado Elton Šmidt je Krokovým dlhoročným spoluhráčom a hlavne spevákom. Jeho autorskou doménou sú vlastné anglické texty, ktoré prevažujú v ich tvorbe nad textami prevzatými. Rytmiku dopĺňa hrou na bicích Maťo Oros. Tvorba hudby je väčšinou kapelovou záležitosťou, resp. dvojice Kroko – Šmidt Chlapi odohrali spolu 14 skladieb , z toho 4 skladby prevzaté, zvyšok je vlastná tvorba a z tejto vlastnej tvorby bolo 6 skladieb z albumu What´s Going On / štúdio Donowa 2020 /. Všetky skladby boli s anglickým textom, až na skladbu Podivný čas v slovenčine. Koncert Krokobandu zabral 75 minút za veľkého potlesku obecenstva. Na prídavky naozaj nebol čas, lebo inštalácia aparatúry pre Grapefruit Death trvala tiež adekvátny čas. Veľa ľudí sa tešilo aj na minuloročné svetelné efekty, bohužiaľ tento rok sa nekonali, vraj sa opotrebovali žiarovky. Najviac to mrzelo malé detičky, lebo si pamätajú z Vianoc, že po farebných žižinách príde Ježiško. Na Ježiška sa najviac, podľa mňa, podobá Roman Csolle, spevák kapely, prinášajúci pod pomyselný stromček perfektné pesničky svojim príjemným hlasom. Najviac vyťaženým muzikantom večera bol bicista Maťo Oros, basu tvrdil Juraj Majer, za klávesom sedel a hral Peťo Dobrota, no a gitary hrali už spomínaný Gusto Čech zo Slovenska a Laco Gomboš, tiež obaja spievajúci, občas na pomoc Romanovi. Keď som už s tým začal, pripomeniem, že hrali 12 skladieb, včetne jedného prídavku, z toho 4 skladby anglické a zvyšok so slovenskými textami. Nedá mi nespomenúť moju najobľúbenejšiu skladbu Med mi daj !!! Obe kapely majú spolu početné publikum a to žiadalo nanovo opäť prídavky, prišlo ale len na jeden, lebo neskorá nočná hodina už nepustila. Večer som opäť uzavrel svojim príhovorom ja, s tým, že ak sa dožijeme, tak sa uvidíme snáď aj ďalší rok.

Záverom dodám, že fotoreport je z dielne Zorky Liškovej, vďaka patrí rektorovi Bisly doc.Abrahámovi za možnosť tu už ôsmy rok koncertovať a tiež zamestnancom Bisly, pánom Bednárikovi a Kanovskému za dokonalý servis.

Za pozornosť ďakuje Palo Sojka, tajomník SBS.