Pokračovanie...
Po hodinovom bloku Bluesweiseru nastúpila na pódium kapelka Záhorácky tandem Tedla - Sojka a Soletky. Dovoľte mi trocha zaspomínať. Na banner SBS som v ten večer zavesil dve fotografie mojich kamarátov z minulosti. Presne pred 25 rokmi sme o 19,00 hod, teda 29.8.1997 oslavvali moje päťdesiate narodeniny spolu s Gustom Dobrovodským v mojej krčme s príznačným názvom Antabus. Hostí sme pozývali nasledovným mottom na pozvánke. " Keď mi ráno noha stuhla, hneď mi mihla mysľou truhla. Veď na prahu päťdesiatky zostáva čas už len krátky. Keď pozeráš na to z uhlu, podrž starký zatiaľ truhlu.
Obaja, teda Gusto aj ja sme boli narodení v znamení Panny, no životom sme sa týmto znamením akosi neriadili. Bolo to vždy na hrane a pre Výskumný ústav výživy ľudu by sme určite neboli tým správnym etalónom. Gusto túto jazdu životom pomerne skoro zabalil a 25.1.1999 odišiel na druhú stranu rieky a mňa tu nechal šantiť osamote. Prežili sme toho od detstva veľmi veľa, od školských liet, cez trampskú osadu až po dospelosť. Po Gustovi ostali tri zbierky básní a naša spoločná prvotina Opravári. Práve z tej sme hneď v úvode zahrali Gustove vecičky: Prézla, Rysulina plechová čapica a Mína. Ďalšou skladbou Blues od Sv.Alžbety sme si pripomenuli ďalšieho priateľa už z inej dimenzie, Vladka Colu Chrena, vynikajúceho banjistu a basáka od Joža Barinu, s ktorým som kedysi po krčmách často hrával. Ďalšie skladby boli moje, teda Šťastie pri garáži, Delon a Sexuálne hrisko boli spomienkou na bláznivé roky splavov Hrona a lyžovačiek, kde sa to hmýrilo krásnymi dievčatami z fakúlt, kde krásne dievčatá vždy boli. Skladbu Prepáč údenáč som zase venoval Ivanovi Liškovi, starému priateľovi tiež už zosnulému. Pre mňa sú tieto spomienkové koncerty psychicky náročné, ale publikum ich oceňuje, lebo okrem textov a mojej insitnej gitary sú vzácne brilantnými husľovými sólami Milana Tedlu, ktorými osvetľuje povesť špičkového huslistu a tiež prepracovanými vokálmi Soletiek / Miška Hanzelová, Lidka Pohlová, Naďka Kyselicová a Jarka Brosková /. Čo dodať záverom. Všetko bolo ako má byť, aj následné posedenie, fotoreport Zorky Liškovej a Vlada Drtík Lindera. Vďaka letí tiež k rektorovi Bisly, doc.Samuelovi Abrahámovi a aj nebesiam za fajn počasie. V úvode reportu je uvádzaný aj posledný koncert, Takže opäť dovidenia v Bisle.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.
