Pokračovanie...
Jeho frontmana poznám ako výborného a všestranného gitaristu a člena mnohých, aj bluesových, hudobných projektov. Miloš Železňák Acoustic Trio v Piešťanoch zahralo v zostave: Miloš Železňák – gitary, Enea Bari – kontrabas a Ján Oriško – bicie. Na webovej stránke klubu Bombura, nezávislého kultúrneho priestoru, som sa o hudbe tohto tria dočítala, že jeho „repertoár tvorí vlastná tvorba, v ktorej sa vyskytujú plochy s improvizáciou, komponované témy, ako aj voľná improvizácia, ktorá vzniká priamo v reálnom čase.“ Taká je hudobná prirodzenosť Miloša Železňáka. A nech hrá hudbu akéhokoľvek žánru, je pevne zakorenená v blues.
Koncert sa začal o 19.50 hod. a niesol sa v komornej atmosfére. Na úvod sa všetkým prítomným prihovoril piešťanský jazzový gitarista Ondrej Botek. Privítal kapelu, ktorá, ako povedal, v ten večer prvýkrát vystúpila v reštaurácii La Musica, a predstavil jej členov.
Miloš Železňák v ten večer hral hlavne na elektrickej gitare a jej zvuk ozvláštňoval za pomoci gitarových efektov. Tak to bolo už v prvej skladbe. Uviedol ju sám, zadumaným a silným introm. Potom sa pridala rytmika a hudba bola pomalá, ale rázna a rytmická. Zaznelo aj pekné lyrické gitarové sólo. Zo skladieb tria som mala pocit, že sú vhodné na oddych i na sústredené počúvanie. Obsahovali súladné a tiež vypäté pasáže, no toho súladu bolo viac. Skrátka, dobrá energia, zemitá i éterická. „Vesmírne“ tóny zneli aj v druhej skladbe. Frontman kapely doloval z gitary široké spektrum farieb, nálad i emócií za výdatnej podpory a ukotvenia rytmiky. Vnímavé obecenstvo si užívalo zasnívanú i expresívnu hudbu. Zaujala ma hra Jána Oriška na perkusiách aj výrazný zvuk kontrabasu. Sóla kontrabasu a gitary odmenil žičlivý potlesk. Mágiu hudby na chvíľu narušil buchot, keď sa nečakane uvoľnili dve nohy jedného zo stolov v reštaurácii a všetko z neho spadlo. Našťastie, veľká škoda nevznikla. Po dohraní skladby Miloš Železňák obecenstvu okrem iného prezradil, že playlist koncertu tvoria samé vlastné kompozície. I tretia skladba bola svieža a ku koncu ju ozdobila mocná hra bicích. Nasledovala dvadsaťminútová prestávka a po nej zase príjemný príval tónov. Miloš Železňák tentoraz oduševnene hral na elektroakustickej gitare Ovation, v ďalšej skladbe sa však vrátil k elektrickej gitare. Začiatok bol nežný ako uspávanka, no mal energické groovujúce pokračovanie. Táto skladba mi pripadala ako záznam sna. V šiestej skladbe hral Enea Bari istý čas na kontrabase slákom a hra Jána Oriška na bicích dokresľovala dramatickú atmosféru. Znova sme mali možnosť precítiť gitarové groovy aj priam rockové frontmanovo sólo. Po ňom sa ozval veľký potlesk a dramatická kontrabasová hra so slákom sa vrátila ako spomienka. Miloš Železňák k autorským skladbám, ktoré nazval „artefakty“, ešte dodal, že nemajú názvy. Je teda len na nás, ako si ich pomenujeme. Siedma skladba plynula zvoľna a dôrazne. Ôsma mala mierny začiatok, no po ňom sa opäť dostali k slovu rázne bicie, kontrabas a rocková gitara. Vo svojom sóle však Miloš Železňák náhle prešiel do jemnosti. Hudba Miloš Železňák Acoustic Tria mi lahodila, dobre som sa cítila medzi tlieskajúcim publikom, ale musela som pomaly zdvihnúť kotvy a vybrať sa na posledný večerný autobus. Na cestu mi znela deviata skladba, začínajúca sa pozvoľna s výraznou rytmikou.
Rada som navštívila čarovné hudobné svety – výsledok tvorivej práce hudobníkov. A neskôr ma čakala ďalšia radosť, keď som zistila, že na koncerty do Piešťan budem môcť chodiť aj podľa nových cestovných poriadkov. Psy brešú, ale spoje chodia ďalej. Chvalabohu. Pevne dúfam, že to tak aj ostane.
Ružena Šípková
