Pokračovanie...
Z Poľska sem zvykne chodiť veľká hudobná kvalita, aj napriek tomu si to prišiel preveriť sám riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave, pán Jacek Gajewski s početnou poľskou ekipou fanúšikov. V príhovore pred koncertom Marcel Juck predoslal, že v Múzeu to bude už osemnásty poľský koncert a posledná kapela večera bude už dvadsiatapiata poľská kapela. Kapela FORSAL mala úvodný výkop večera. Prišla k nám z poľského pútnickeho mesta Czenstochowa. Toto sliezske mesto, čítajúce 250 000 obyvateľov je okrem svojej architektúry asi aj najznámejším pútnickým miestom v Poľsku, kde k obrazu Matky Božej Čenstochovskej prichádzajú ročne milióny pútnikov.
Kapela Forsal hrá spolu od roku 2013 a do Múzea priniesla zmes bluesu, jazzu a funky, v zložení : Adrian Lewandowski – gitara, Dariusz Drazkiewicz – kláves, Damian Smolinski – bicie, Wojciech Pachuta – basa a spevák a harmonikár Jakub Konieczko. Chlapi odohrali svoj hodinový set tradične výborne, odohrali desať, väčšinou poľských skladieb a roztlieskali náročné múzejné publikum. Mal som pocit, že výkonu bol adekvátny aj predaj doteraz jediného nahratého CD nosiča. Po prestavbe aparatúry prišlo na pódium duo POLA CHOBOT & ADAM BARAN. Väčšina žien je pri otázke na vek dosť odmeraná, až mrzutá,. To nebol prípad 27 ročnej vysmiatej, peknej a príjemnej speváčky Poly. Pre duo píše texty, aj si ich odspieva a rytmiku drží tamburínou. Hudbu vymýšľa jej hudobný a aj životný partner Adam, pripojený sieťou drôtov ku gitare a zosilňovačom, nohou udáva stompboxom rytmus a bicie efekty a pomôckou mu je aj bottleneck. Adam striedal dve gitary, sympatie obecenstva si duo získalo úprimným a bezprostredným prejavom, pričom hlavné slovo a historky rozprávala Pola. Hrajú spolu 5 rokov, hudbe sa venujú profesionálne. Odohrali osem skladieb, prevažne poľských, genézu majú bluesovú, ale v niektorých idú až po psychedelické mohutné improvizácie. Doteraz vydali jeden CD nosič a ich kvalita bola vyjadrená tým, že na prekrvenom poľskom bluesovom trhu boli Objavom roka 2017. A aby som nezabudol, pochádzajú z dolnosliezskeho mesta Wroclaw, čítajúceho 600 tisíc duší a v roku 2016 bolo Európskym hlavným mestom kultúry. Posledná kapelka večera boli BLACKBERRY BROTHERS, z mesta Olešnica, ktoré leží len 30 km SV od Wroclavu, od ktorého je počtom obyvateľstva 16,6 krát menšie. Šesťčlenná kapela nastúpila na pódium v zložení : Hubert Kot – basa, Krystian Kot – bicie, Bartek Jezyna – gitara, Kuba Jezyna – gitara, Krysztof Borodziuk – kláves a Mateusz Polanski – spev. Kapelka hrá spolu od roku 2015, treba povedať, že Kotovci sú len menovci, na rozdiel od bratov Barteka a Kuba Jezynu. Kapelka mala na pódiu najväčšiu palebnú silu, na záver desiatich odohratých skladieb museli prihodiť jeden prídavok, no a dosiaľ vydali jeden CD nosič s názvom Old Soul. v roku 2018. Bluesrocková paľba v podaní kapelky sa divákom páčila, tak ako aj celý projekt Noc Múzeí a galérií 2019 v Múzeu obchodu pod anglickým názvom „Polish Blues Show V,“
Atmosféru podujatia vystihuje fotoreport Zorky Liškovej.
P.S. Nechodím často do kina, ale medzi moje filmové klenoty v pamäti je stále poľský film Kanál, natočený v roku 1957 vynikajúcim poľským režisérom Andrzejom Wajdom, ktorý som kedysi dávno videl práve vo vtedajšom Poľskom kultúrnom stredisku v pôvodnom, teda poľskom jazyku a pojednával o varšavskom povstaní. O mnoho rokov neskôr, cca v roku 2000 som si zahral vo filme Uprising, ktorý pojednával o vzbure vo varšavskom ghette v januári 1943. Identickjé varšavské ghetto bolo postavené na mieste dnešného komplexu Eurovea na nábreží Dunaja. Mal som zálusk na jednu z hlavných postáv, režiséri bohužiaľ nedocenili môj talent a prisúdili mi len jednu postavičku v rade na chleba, ktorý po jeho obdržaní sa stal súčasťou môjho honoráru. Musím povedať, že bol čerstvý a chutil celej rodine. Pri pozornom sledovaní filmu som zistil, že americkí režisérski smradi ten rad na chleba z filmu vystrihli.
Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS
