Pokračovanie...
Roman nás, žiaľ, po dlhoročných zdravotných problémoch v októbri minulého roka náhle opustil. Keďže 1. marca tohto roku by oslávil okrúhle životné jubileum, Ika (známa pod umeleckým menom Ildikó Kali) zorganizovala pri tejto príležitosti spomienkový večer. Ako inak, na tomto podujatí znelo veľa hudby, pretože prišli zahrať mnohí Romanovi bývalí kolegovia z muzikantskej brandže. Konalo sa v sobotu 4. marca 2023 v kultúrnom centre Malý Berlín v Trnave. Okrem hudobného programu sa podávalo aj chutné občerstvenie, o ktoré sa postarala kaviareň Laskanka a Vinotéka Pavol Boriš Pezinok.
Hlavná sála Malého Berlína sa zaplnila hudobnými fanúšikmi. Vládla priateľská a pohodová atmosféra. Program sa začal približne o 19.20 hod. vystúpením Stanislava Počajiho, ktorému bola zverená aj úloha moderátora. Zaspomínal si, ako študoval na strednej škole - dopravnej priemyslovke v Trnave - a postupne sa zoznámil s mnohými trnavskými hudobníkmi. Roman Kraic ho neskôr oslovil v trnavskej kaviarni Amfik Café s ponukou spolupráce. Stanislav Počaji bol členom kapely Romanika štyri roky a nahral s ňou dva albumy. Na spomienkovom podujatí venovanom Romanovi Kraicovi zahral svoje vlastné pesničky s príchuťou jazzu – zhudobnené básne Petra Konečného z básnickej zbierky Krátky príbeh o láske. Boli jemné, emotívne, niekedy clivé. Prvú, s názvom Zaskočená, sám zaspieval a zahral na elektrickej gitare. V druhej pesničke Ukradnutá sa k nemu na zvyšok vystúpenia pridala speváčka Asia, disponujúca mocným, tvárnym a príjemným hlasom. Posledné dve pesničky Jeseň a V zrkadle ozdobil svojou pôsobivou hrou na ústnej harmonike Erich „Boboš“ Procházka. Obecenstvo spokojne tlieskalo, evidentne malo cit pre poéziu. Stanislav Počaji poznamenal, že s Bobošom začal hrávať ešte vtedy, keď mali obaja dlhé kučeravé vlasy. Asia prezradila, že prezentované pesničky sú z pripravovaného albumu, na ktorom okrem nej budú účinkovať aj iní speváci. Stanislav Počaji doložil, že to bola asi štvrtina albumu.
Ďalšími účinkujúcimi bola hudobná formácia Sunday Afternoon Trio v zostave: Vladimír Minda – elektrická gitara, Viktor Hidvéghy – basová gitara a Peter Bittner – bicie. Stanislav Počaji ich uviedol slovami, že členovia tejto kapely sa skrátka v nedeľu odpoludnia stretnú a hrajú. Bola síce sobota, ale to nikomu nepokazilo radosť z hudby. Sunday Afternoon Trio zahralo skladby, o ktorých mi neskôr povedali, že to bola čistá improvizácia. Gitarista svoju virtuóznu hru hojne ozvláštňoval elektronickými efektmi a rytmika ho spoľahlivo a invenčne podporovala. Zazneli aj pekné sóla. Bolo vidno, že hudobníci si hranie užívajú a obecenstvo sa nechalo energickým a groovujúcim rockom nabudiť k intenzívnemu potlesku a pochvalnému pískaniu.
O metalovo-rockovej kapele Diadem sme sa od jej speváka Petra Pavloviča dozvedeli, že už dvadsať rokov neexistuje, a opäť na jeden deň vznikla. Ako dodal, bubeník Peter Bittner a gitarista Johny Štefeček pokračujú v hudobnej činnosti, ale on je na pódiu prvýkrát po dvadsiatich rokoch. Obecenstvo toto priznanie odmenilo potleskom. Johny porozprával o tom, ako priviedol do kapely Romana Kraica. Poznali sa z trnavského študentského centra Building. Kapela Diadem chcela nahrať cover pesničky Informer od kanadského speváka a hudobníka Snowa. Romana oslovili, pretože bol známy ako dobrý funky basgitarista. Singel Informer vyšiel v roku 2002. Na podujatí Roman 60 však zaznela vlastná pesnička Diademu – balada Geometry lesson. Zhostili sa jej kvalitne a oduševnene: Peter Pavlovič spieval, Johny Štefeček hral na akustickej gitare a na záver prišiel Peter Bittner cinknúť na malých perkusiách. Hudobníci sa potom ospravedlnili, že viac si nestihli nacvičiť. Aj tak ich však z pódia odprevádzal veľký potlesk.
Po prestávke sme na pódiu privítali bluesfunkovú legendu – kapelu Bluesweiser. Stanislav Počaji skonštatoval, že je to pre neho momentálne kapela „nepredstaviteľná“ (nepoznal totiž mená všetkých členov, a tak ich nemohol predstaviť). Bluesweiser tentoraz tvorili: Juraj „Dura“ Turtev – elektrická gitara, spev, Ivan Tomovič – elektrická gitara, elektronika, Erich „Boboš“ Procházka – ústne harmoniky, Pavel „Doky“ Doležal – tenorový, altový a sopránový saxofón, Monika Varga Doležalová – altový saxofón, Viktor Hidvéghy – basová gitara a Elo Vojta – bicie. Pre túto príležitosť si pripravili pesničky, ktoré s nimi hrával Roman Kraic. Začali pozvoľna a zadumane pesničkou Nočný vlak. Už v nej zaujali svojou hrou Boboš a Ivan Tomovič – okrem iného si hodnú chvíľu navzájom predhadzovali hudobné motívy a odpovedali na ne – za čo si vyslúžili veľký potlesk. Po pesničke Dura podčiarkol, že kapela Bluesweiser je napoly trnavská. Tiež zarecitoval na počesť Romana Kraica peknú duchovnú báseň o chvíli večnej. Potom už nasledovali svižné pesničky I Got To Find Me A Woman, Na perách rúž, Čiernobiele blues a Naked Bee. Hudobníci boli očividne vo svojom živle. Publikum ostošesť tlieskalo po sólach Ivana Tomoviča, Boboša i Dokyho. Dura pobavil prítomných krátkymi básničkami, v ktorých boli prítomné slovné hry i čierny humor, a koniec pesničky Bending Like A Willow Tree spestril alikvotným spevom. S pozitívnym ohlasom sa stretla aj pesnička High Cost Of Living, pôvodne od austrálskej kapely The Mighty Reapers. Ako posledná zaznela pesnička Spomínam si na rána, aj so skvelým sólom basovej gitary.
Nasledovala ďalšia prestávka a po nej vystúpenie dvoch členov world music kapely PaCoRa Trio (spájajúcej hlavne inšpirácie z jazzu, zo slovenskej a moldavskej ľudovej hudby a z klasickej hudby) – huslistu Stanislava Palúcha a cimbalistu Marcela Comendanta. Obaja účinkovali na albume La Loba kapely Romanika a Stanislav Palúch mal navyše na starosti jeho hudobnú produkciu, réžiu, editáciu, mix a aj aranžmán jednej pesničky. Prišli zahrať na podujatie Roman 60 napriek tomu, že mali za sebou desaťhodinovú cestu autom z Talianska. Stanislav Palúch rozveselil publikum slovami, že sú duo, ktoré sa volá PaCoRa Trio. Hneď však doplnil, že čoskoro budú predsa len triom, lebo príde ich hostka. Prvú skladbu Ftošek však zahrali sami dvaja. Stanislav Palúch podotkol, že ide o fantáziu na kysuckú ľudovú pieseň, z ktorej však po ich zásahu veľa neostalo. Hudba bola temperamentná a súčasne upokojujúca, hudobníci veselo cifrovali a po skončení skladby im obecenstvo mocne zatlieskalo. Ich hostkou bola mladá všestranná speváčka Simona Hulejová, ktorá spieva napríklad ľudové piesne a jazz. So svojimi hostiteľmi si najprv zaspievala dve pesničky na ľudovú nôtu, jednu ťahavú a druhú rýchlejšiu, v ktorých vynikol jej krásny zvučný hlas. V rýchlejšej pesničke nás potešilo parádne sólo cimbalu, scat speváčky a Stanislav Palúch okrem huslí zahral i na bubienku. Obecenstvo sa obrovským potleskom dožadovalo ďalšej hudby, a tak zaznela ešte pomalá lyrická kompozícia Marcela Comendanta Amintiri (Spomienky). V nej sme sa znova dočkali Simoninho scatu a Stanislav Palúch striedal husle s bubienkom. Koncert i celé podujatie sa skončili mohutným aplauzom.
Podujatie Roman 60 bolo hudobne veľmi pestré a tiež srdečné a dôstojné. Večer sa vydaril k spokojnosti všetkých zúčastnených. Hudba prináša okrem iného životnú silu, nádej a spomienky. Hlavne vďaka nej Roman Kraic zostane v našej pamäti.
Ružena Šípková
