Pokračovanie...

Dramaturgiu koncertu som mal pod palcom ja a tak som si vymyslel, že jeho úvod by  mohli obstarať dievčence zo Spolku skúsených spevúľ a dokončiť Záhorácky tandem Tedla – Sojka & Soletky, s hosťujúcim tenorsaxofistom Pavlom Doležalom. I stalo sa...

Spolok skúsených spevúľ sa mojej správe potešil, lebo spievanie majú od dôb pôsobenia v súbore Technik zakódované pod kožou. Spíkerkou spevúľ je Miška Hanzelová a s ňou prišli na pódium aj dievky v nasledovnej zostave : Jarka Brosková, Lidka Pohlová, Naďka Kyselicová, Ela Kollárová, Milka Živná a Zuzka Kyselicová. Ich vystúpenie bolo pomerne krátke a prezentovali v ňom tri pásma piesní. Úvodné pásmo bolo zo západoslovensko – moravského pomedzia a zvyšné dve zo stredného Slovenska. Pozorné a vekom neopotrebované ucho započulo aj „šteklivosť“ v niektorých skladbách. Úspech u obecenstva bol vyjadrený zaslúženým potleskom a myslím si, že dievčatá boli so svojim výkonom nadmieru spokojné. Po prestavaní aparatúry prišla na pódium folková zostava Záhorácky tandem Tedla – Sojka & Soletky s hosťom Pavlom Doležalom. Štyri Soletky, ako som si ich pred vyše deviatimi rokmi nazval sú „spevule“ a tak nemuseli z pódia odchádzať na dlhú dobu. Jarka Brosková, Miška Hanzelová, Lidka Pohlová a Naďka Kyselicová sa len preladili na folkovú nôtu. Huslista Milan Tedla a tenorsaxofonista Pavel Doležal sú ostrieľaní dlhoroční hudobníci a tak s týmto koncertom nemali žiadne problémy. Horšie to bolo so mnou, insitným hráčom na gitaru a spevákom, ktorý notoricky nedodržuje predpísané hudobné postupy. Nie, že by nechcel, ale nemá ich zažité. Program bol delený na tri časti. V prvej, sme zahrali tri skladby z CD nosiča Slovenskej bluesovej spoločnosti No8, v druhej časti štyri skladby môjho súputníka a priateľa Augustína Dobrovodského a v poslednej časti opäť tri skladby z mojej dielne, spolu teda desať skladieb z legendárneho spevníka Opravári. Ak mám hodnotiť kolegov, so všetkou úctou musím tvrdiť, že boli perfektní. Husľové sóla boli z Tedlovho podania excelentné, Doležalov tenorsaxofón dodal skladbám tú správnu šťavu, dievčence to dali za jedna tiež a ja som bol hendikepovaný veľkou nervozitou, ale pokiaľ to môžem hodnotiť, prešiel som koncertom tiež solídne a  „domrvil“ som len časť predposlednej skladby, ale o tom vedeli snáď len moji kolegovia. Desať skladieb ubehlo veľmi rýchlo a po 90 minútach bol koncert zavŕšený potleskom veľmi slušne obsadenej sály, podotýkam charizmatickým publikom. Spokojnosť účinkujúcich aj obecenstva bola obojstranná a treba dúfať, že pokoronový čas bude priať aj ďalším koncertom. Ďakujeme za fotoreport Zorke Liškovej, kvalitnému zvuku Palka Nagya a všetkým divákom, ktorí merali cestu do DK Lúky v bratislavskej Petržalke.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, účinkujúci tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti