Pokračovanie...

Projekt FOLK BLUES SESSION 2023 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Už XXI. ročník festivalu dramaturgicky pripravil Adrián Pullmann. Nechýbal ani tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti Pavel Sojka s Čarovným bluesovým kufríkom plným cédečiek.  Prišla i neúnavná fotografka Zorka Lišková. Moderátorom festivalu bol Peter „Bonzo“ Radványi. Zdôraznil, že nás čaká „hand made music“ štyroch hudobných zostáv.

Festival sa začal vystúpením kapely Boky citom. Jej zostavu tvorili: Zolo Badin - spev, akustická gitara, Ján Bujnovský – akustická a elektrická gitara, Jozef J. Tekel - flauta, tenorový saxofón, perkusie, Róbert Fordinál – akustická basová gitara,  Patrik Šóky - cajon a špeciálny hosť Peter Mojžišík – klávesy. Kapela Boky citom túto jeseň oslavuje dvadsiate výročie svojho založenia. Hrá prevažne vlastnú tvorbu, takmer všetku hudbu skladá Ján Bujnovský a takmer všetky texty píše Zolo Badin. Táto hudobná formácia býva síce označovaná ako folkbluesová, ale v jej hudbe sú badateľné napríklad i vplyvy rocku či jazzu. Na Folk Blues Session 2023 sa prezentovala sviežimi pesničkami, v rámci ktorých zneli skvelé sóla. Poslucháčom priniesla príjemnú náladu. Okrem iného zazneli takmer všetky pesničky z najnovšieho albumu kapely. Je štúdiový, volá sa Cestou z Grammy a vyšiel na jar tohto roka. Album nahrával, mixoval a mastroval výborný klavirista Peter Mojžišík. Počas festivalového koncertu obecenstvo hojne tlieskalo, naladilo sa s hudobníkmi na jednu vlnu. Zaujímavá bola napríklad pomalá zasnívaná pesnička Nočák. Kapela ju zahrala v okresanej, komornej zostave. Na pódiu ostali iba Zolo Badin, ktorý sa zhostil spevu a netradične i hry na klávesoch, a Ján Bujnovský hrajúci na akustickej gitare. Napokon sa pridal ešte Peter Mojžišík a hral so Zolom Badinom na klávesoch štvorručne. Vystúpenie uzavrela pesnička V Edene z predošlého live albumu rovnakého mena. Ján Bujnovský sa v nej blysol parádnym rockovým sólom. Boky citom mali na festivale veľký úspech, a aj keď si neodniesli odtiaľ cenu Grammy, hudba zahriala pri srdci hudobníkov i poslucháčov.

Nasledoval koncert tria Zuzana Suchánková & Velvet Blues v zostave: Zuzana Suchánková – spev, akustická gitara, ústne harmoniky, Jozef „Don Antonio“ Hladný – akustická basová gitara a Frédéric Miskiewicz – perkusie. Zuzana Suchánková vo výročných anketách Slovak Blues Top na portáli Bluesmusic.sk opakovane vyhrala v kategórii Najobľúbenejšia  speváčka. Je však nielen speváčkou a hudobníčkou, ale aj pesničkárkou, ktorá si sama píše hudbu a texty. Jej hudba nie je čisto bluesová, inšpiruje sa tiež spirituálmi, gospelmi, jazzom, folkom, soulom, šansónmi či latinom. V roku 2023 vydala svoj autorský štúdiový album Blúzy & Šansóny, nahraný s rovnakou zostavou hudobníkov, aká sa predstavila na Folk Blues Session 2023. Okrem večných tém ako láska či zvládanie rôznych životných situácií Zuzana Suchánková vo svojich textoch reaguje i na rôzne nešváry a dramatické udalosti súčasnej doby. Zneli teda jemné i silné pesničky hlavne z najnovšieho albumu, ale tiež po jednej z albumov Spiritual Way (Joshua Fit The Battle Of Jericho) a Blúzy & Songy (Mohli sme byť rozprávkový pár). Program koncertu doplnili covery z repertoáru hudobných obľúbencov Zuzany Suchánkovej: B. B. Kinga (The Thrill Is Gone) a Raya Charlesa (Unchain My Heart). Vystúpenie malo eleganciu a švih. Trio hralo energicky a Zuzana Suchánková spievala oduševnene, miestami až dravo. Napríklad pesničku Dobrá rada volajú Zuzanini spoluhráči „rocková“ a o pesničke Skúšam sa hovoria, že je ako od The Rolling Stones. Obecenstvu sa hudba a spev páčili, s chuťou si zatlieskalo do rytmu a v pesničke Unchain My Heart si aj zaspievalo. Zuzana Suchánková prezradila, prečo Peter „Bonzo“ Radványi premenoval jej hudobnú zostavu na „Velvet Birthday Blues“: obaja jej spoluhráči mali práve v ten deň narodeniny. Po vydarenom koncerte však dostala darček i Zuzana Suchánková: krásnu kytičku kvetov. Peter „Bonzo“ Radványi poprosil o potlesk pre zvukára Pavla Nagya, ktorý zvučil podujatie sám.

Pred vystúpením zahraničných hudobných hostí moderátor podotkol, že na tomto festivale by mohol byť každý z účinkujúcich headlinerom. Bluesmani Matěj Ptaszek (ústne harmoniky, spev) a Lubomír „Bužma“ Khýr (akustická a rezofonická gitara, stompbox, perkusie, spev) z Českej republiky predstavili svoj projekt Blues and Gospel. V ich svižnom a svojskom podaní sme si teda vypočuli staré bluesovky a gospely, pričom prevahu malo blues. Hra Matěja Ptaszeka bola ako vždy virtuózna a pestrá a jeho nezameniteľný kontratenor dodával pesničkám ako I Got A Woman či Railroad Bill ešte viac autentickosti. Nemenej autentický hudobník a spevák je aj Bužma, ktorý ako jeden z mála českých bluesmanov hrá aj na rezofonickej gitare s kovovým telom. Len škoda, že na bratislavský setlist nezaradil ani jednu pesničku s vlastným textom v prajzskom nárečí. Sprievodné slovo si podelili obaja hudobníci a obecenstvo sa zvlášť dobre bavilo na Matějových úvodoch k bluesovým klasikám, okorenených čiernym a absurdným humorom. Bužma urobil pekné gesto, keď pesničku Pony Blues venoval svojej manželke k výročiu sobáša, pripadajúcemu práve na ten deň. Obecenstvo sa niekoľkokrát počas pesničiek spontánne roztlieskalo do rytmu a potleskom ohodnocovalo tiež sóla. Zvlášť pozitívne u neho zarezonovala sólová harmoniková improvizácia Matěja Ptaszeka a Bužmovo slajdovanie na rezofonickej gitare. Po poslednej pesničke Silver City Bound znel veľký aplauz a došlo i na prídavok: pesničku Hoochie Coochie Man. Americké country blues českej dvojice tak na koniec spestrila aj trocha chicagského blues.

            Peter „Bonzo“ Radványi pripomenul založenie festivalu Folk Blues Session, ktoré bolo dielom Branislava Tedlu a Dušana Janďoureka. Prvýkrát sa konal v roku 2001.

            Čas pokročil a tohtoročný festival uzavrela kapela The Youniverse. Myslím si, že ak bol niekto z obecenstva po predošlom programe unavený, poslední účinkujúci ho zaručene prebrali. Priniesli hudobnú smršť, ktorá sa dá označiť ako alternatívny bluesrock, spájajúci blues, rock, elektroniku a pop. Ich nespútaná a nápaditá hudba i divoký pódiový prejav im už dávno priniesli priazeň fanúšikov a nevyhli sa im ani ocenenia: v roku 2019 dostali výročné ceny Zväzu autorov a interpretov v kategóriách Objav roka a Speváčka roka. The Youniverse v súčasnosti vystupujú v zostave: Tammy Nižňanská – spev, Jerguš Oravec – gitary a Adam Olexík – bicie. Aj oni sa môžu pochváliť novým albumom – na jar 2023 im vyšla vo švédskom hudobnom vydavateľstve ALODED štúdiová novinka NEON, nasledujúca po  ich EP Raise Hell Kid a debutovom albume CMYK (za ten boli nominovaní na Radio_Head Awards v kategórii Debut roka). Pesničky na albume NEON majú napriek rezkosti a energickosti veľmi osobné, často aj smutné texty z autorskej dielne líderky kapely Tammy Nižňanskej. Na koncerte The Youniverse na Folk Blues Session 2023, ako inak, pútala pozornosť hlavne Tammy s parochňou a v extravagantnom odeve. Extaticky spievala, tancovala a hrala na tamburíne. Tú sa jej veľmi skoro v zápale vystúpenia podarilo rozmontovať. Neustále bola v pohybe, zaspievala si aj posediačky na pódiu či na stoličke, ktorú si priniesla pred pódium. Jej spoluhráči hnali hudbu živelne vpred. The Youniverse predviedli niektoré pesničky z nového albumu NEON, ako Cold Hearted Parter či Unfollow Me?!, ale aj staršie veci, napr. Nightmare, Aftershock a I Blame Him. Fanúšikovia kapely si nepochybne prišli na svoje. Ako prídavok napokon na želanie Petra „Bonza“ Radványiho zaznela priam vesmírna verzia pesničky I´d Rather Go Blind, preslávenej Ettou James.

            Na záver inšpiratívneho a rozmanitého festivalu moderátor zaželal všetkým prítomným: „Keep on folkin´ and bluesin´!“ Myslím, že obecenstvo ho rado poslúchlo. S folkom, blues a ich rôznymi odnožami v duši sa nám žije lepšie. Nielen v pochmúrnom novembri, ale po celý rok.

Ružena Šípková