Pokračovanie...
Jedným z jeho prvých „vierozvestcov“ na Slovensku bol Vasko Velčický (1. 7. 1945 – 17. 11. 2023). Pre tohto speváka a gitaristu bol najväčším vzorom Elvis Presley. Keďže Vasko mal podobnú farbu hlasu a spôsob frázovania, vedel pesničky „kráľa rokenrolu“ presvedčivo interpretovať. Aj v ére bigbítu bol hudobne aktívny a na hudbu nezanevrel ani neskôr. V 90. rokoch s jeho kapelou často hosťovali mladší hudobníci, ako rockový gitarista Peci Uherčík či rokenrolový klavirista a spevák Andi Ray Haverda.
Na začiatku podujatia Zlaté šesťdesiate... trochu štrajkovala premietacia technika, no napokon sa umúdrila a okrem živej hudby a vstupov Martina Hudeca, Ľuba Beláka, Doda Šuhajdu a Peciho Uherčíka sme si na spestrenie pozreli aj hudobné videá. Tie sa týkali hlavne rokenrolu a bigbítu na Slovensku so špeciálnym dôrazom na život a hudbu nedávno zosnulého Vaska Velčického.
Naživo hrala predovšetkým kapela The Players 21, ktorá pokračuje v tradícii bratislavskej inštrumentálnej kapely The Players. Tá existovala v rokoch 1965 – 1967, okrem iného nahrala osemnásť skladieb pre Československý rozhlas a niektoré z nich sa objavili aj na EP platniach Supraphonu. K obnoveniu kapely v novej zostave došlo v roku 2017. V súčasnosti ju tvoria: Peci Uherčík – basová gitara, Michal Kujan – sólová gitara, Vojtech Scherhaufer – sprievodná gitara a Mario Marcinek – bicie. Vo V-klube zazneli v ich podaní skladby od pôvodných The Players ((Shake) 1966 a Lejak), ale tiež skladby britskej kapely The Shadows ako Apache a Peace Pipe. Všetky mali nielen podmanivý rytmus, ale aj pôsobivé melódie. Nechýbala však ani rezká pesnička Do You Wanna Dance z repertoáru Cliffa Richarda a The Shadows, v ktorej sa ako sólový spevák predstavil Vojtech Scherhaufer. Michal Kujan si zaspieval v „elvisovke“ Jailhouse Rock. Spomienkový večer sa, samozrejme, nezaobišiel bez hudobných hostí. V skladbe F.B.I. sa hry na bicích zhostila Peciho dcéra Karolína Uherčíková, bývalá členka The Players 21. Živelný rokenrolový spevák a klavirista Andi Ray Haverda, často označovaný za „slovenského Jerryho Lee Lewisa“, priviedol so sebou aj gitaristu Kirilla Panshinea. Spolu s hudobníkmi z The Players 21 interpretovali zmes temperamentných rokenrolov: Jenny, Jenny/Long Tall Sally/Tutti Frutti/Whole Lotta Shakin´ Goin´ On. Andi Ray Haverda spestril svoje vystúpenie aj pódiovou show a zaspieval si napríklad stojac jednou nohou na stoličke a druhou na klavíri. Pavol Hammel, legenda slovenskej populárnej hudby, si zaspomínal na 60. roky a sám s gitarou zahral a zaspieval precítené akustické verzie pesničiek svojej kapely Prúdy Smutná ranná električka a Zvonky, zvoňte. Gitarista a spevák Kamil Paulovčin, člen bratislavskej bigbítovej kapely The Buttons, sa pridal ku kapele The Players 21 a spolu si svižne a dravo strihli pesničku Slow Down. Trnavský bigbiťák a bluesman Peter „Bonzo“ Radványi pripomenul, že v 60. rokoch bolo snom každého slovenského hudobníka zahrať si vo V-klube. Jeho kapele The Breakers sa to napokon podarilo. Tiež priznal, že pred svojím vystúpením na podujatí Zlaté šesťdesiate... má trému tak ako vtedy. Na pódiu to však vidno nebolo. Bonzo hral na rezofonickej gitare s kovovým telom (často aj technikou slide) a spieval svojím typickým chrapľavým hlasom. A malo to švih. Ako prvá zaznela pesnička venovaná Vaskovi Velčickému – I´m Walking. V nej Bonza a kapelu The Players 21 doplnil Matej Farkaš na tenorovom saxofóne. Balada No Expectations od The Rolling Stones priniesla stíšenie: k Bonzovi sa v nej pridal len Peci Uherčík, tentoraz na akustickej gitare. Nasledovala ďalšia pesnička od „Stounov“ – It´s All Over Now. Bonzo, ktorý sa zhostil aj hry na ústnej harmonike, a hudobníci z The Players 21 v nej mali neočakávanú posilu – jazzového bubeníka Martina Valihoru (práve v ten deň priletel z New Yorku). Záver patril pesničke Johnny B. Goode. Stala sa z nej „jam session“ niektorých účinkujúcich.
Počas podujatia Zlaté šesťdesiate... zaznelo aj Happy Birthday, a to pre Ľuba Beláka, ktorý oslávil narodeniny začiatkom januára. Celý večer bol hlavne o pohode a radosti z hrania a obecenstvo to ocenilo. Hudobníkov odmieňalo búrlivým potleskom, pochvalnými pokrikmi a často sa ozýval aj potlesk do rytmu. Objavovali sa i pokusy o tanec a nakoniec sa hlavne mladší návštevníci koncertu veselo roztancovali pred pódiom. Obecenstvo na podnet Peciho vstalo zo stoličiek a spievalo: „Go, Vasko, go, go, go!“ Po klaňačke Peci zdôraznil, že výborná atmosféra bola živým dôkazom toho, že rokenrol stále žije. Vasko Velčický by mal určite veľkú radosť.
Ružena Šípková
