BOKY CITOM krstili - reportuje tajomník
BOKY CITOM krstili
fotoreport (Andy Ray Haverda)
Krst čohokoľvek je vážna udalosť a uvítanie CD nosiča do života je pre kapelu práve tou vážnou udalosťou. Keď ma kapelka Boky citom na krst svojho nosiča pozvala, nedalo sa povedať nie. A tak moje kroky spolu s fotografom Andi Ray Haverdom viedli do obce Devín, do areálu Kafé AHOY na Slovanskom nábreží. Písal sa 2.jún roku 2018 a pekný sobotný večer na dunajskom nábreží bol ideálnym časom na krstenie a koncertík v podaní kamarátov. Zátišie Kafé AHOY tvorí práve rieka Dunaj, detské trampolínové radovánky, minipieskovisko s hračkami a tentokrát aj veľa detí v plnom hľadisku. Kapelka odohrala úvodný set v zložení : Zolo Badin – gitara, spev, konferans, Janko Bujnovský – gitara, Jožko Tekel – tenorsaxofón a flauta, Patrik Soky – cajón, Robo Fordinál – basa a ako hosť koncertu Peter Szapu – bicie. Práve posledne menovaný bicista je jediným profesionálom spomedzi všetkých hudobníkov a ako povedal frontman Zolo, kvalitný Petrov výkon bol obdivuhodný len po jednej skúške kapelky.
Komentáre
Smädný Hroch Šimi 5.6.2018
Niekedy nemá človák do čoho pichnúť, inokedy zase nevie do čoho by pichol skôr a prioritne. Keďže Murphyho zákony fungujú spoľahlivo, tak tomu bulo aj túto peknú slnečnú sobotu. A keďže sa nedá pichnúť do všetkého (naraz), tak som sa rozhodol, že to prioritne zapichnem na historickom Devíne. Obetoval som inú spoločenskú akciu i také spolučapovanie na pivnom feste v Stupave a zakotvil som na „krásnom modrom Dunaji“ prechodom cez Devínsku kobylu. No „na modrom Dunaji“ to celkom nebulo, ale keďže sa hral (aj) blues, tak tá modrá tam musí byť.
Určenie tejto priority zapichnutia sa ukázala ako mimoriadne správna a dobrá voľba, keďže city sú pre život veľmi dôležité a pekné boky vždy potešia. A preto city bokom nedávame a s radosťou a potešením sa nechávame unášať bokmi i citmi. Kto v túto hrejivú sobotu zakotvil v prístave Ahoy Kafé a nechal sa voľne unášať pohladzujúcimi lúčmi citlivých bokov, nemôže nesúhlasiť.
Z Ahoyky sa stal prístav radosti a osvieženia, ktoré servírovali ostrieľaní morskí (teda terazky vlastne dunajskí) vlci pod vedením svojho kapitána Zoliho. Boky Citom je skúsená, ostrieľaná a všetkými dunajskými vetrami ošľahaná osádka, takže nás svojim umením, entuziazmom, tým pre nich tak typickým spontánnym nadšením a nasadením, nenásilne a milo vnorila do dunajského vlnobitia.
Dávno som sa s nimi neplavil, ich plavby sú buď zriedkavé, alebo pravdepodobne by som mal viacej nakúkať do ich plavebného denníka. Takže moje ucho zachytilo ich vlnenie a vlnobitie naposledy u Adina na folk Blues Session 2016. Vtedy som o.i. k tomu podotkol : „City bokom som rozhodne nedal, emócie ma naplavili do folkovo-bluesovo-rockovej nirvány. Neskutočne príjemné, nefalšované, kurevsky* dobré (*nehodiace si škrtnite)“. A tentoraz tomu „na krásnom modrom Dunaji“ nebulo ináč. Vlastne bulo. Bolo to pre mňa ešte spontánnejšie, nápaditejšie, farebnejšie. Možno to bulo tou príjemnou dunajskou atmosférou, ale rozhodne aj ich stále sa rozvíjajúcim sa majstrovstvom. Chlapci išli ako remorkér s bezchybným rytmickým lodným šróbom BB (Basa, Bicie), podfarbeným veľkým C (Cajón), za sprievodu silných a pestrofarebných dychov TF (Tenorsaxík, Flauta) do rozvinutej plachty nadšenia, pod bezchybne šľapajúcim dieselovým turboagregátom G+G (Gitarka + Gitarka) nadmajstra lodných majstrov Janka „Carlosa, Jimiho, Erika“ Bujnovského. Ak niekoho zvuky tohto synergického turboagregátu nechali ľahostajným a nevtiahli ho do dunajských vĺn, tak tam bol zbytočne. Mohol ísť radšej na kúpalisko... Ale ani tá najlepšia osádka by nebola tou najlepšou osádkou, keby nemala svojho kapitána. Svojho skúseného lodivoda a harcovníka – frontmana Zoliho. Svojou charizmou, svojím prejavom, prirodzenosťou zaodetou do svojského spevného prejavu z kapitánskeho môstika určoval kurz, smer a navodzoval nesmiernu pohodu. Kolísal nás so svojím ansámblom na modrých dunajských vlnách a stal sa zárukou vydarenej okružnej plavby V Edene. Neuskutočnila sa síce, ako bol prvotný zámer, v prítulnom rovnomennom prístave v Edene (ale čo nebulo, môže ešte byť a dúfam, že aj bude...), ale náhradný Ahoy prístav bol rovnako spoľahlivým ukotvením všetkých – osádky aj nadšených a nenásytných, roztancovaných, rozihraných pasažierov.
Bol to nádherný, dunajskými modrými vlnami omámený, za rozmanitých a rozmarných tónov vlniacich sa Bokov a vytreskujúcich Citov prežitý podvečer s kontinuitným preplávaním do neskorého večera. Nie vždy sa plavba vydarí. Tentoraz však nikto nemal morskú nemoc, všetci sme sa s radosťou plavili, osádka s radosťou veslovala...
Boli to nesmierne vydarené, milé krstiny pod krídlami a kuratelou krstného otca otcov - nestora Bratislavskej Plavby Dunajskej, admirála bluesových a rockových vôd – neúnavného a nestarnúceho morského vlka - Kroka...
Z Paliho reportu som sa dozvedel, že vlnenie Bokov a tresk Citov pokračoval aj na druhý deň na devínskych hodoch. Škoda, že som o tom nevedel. Dal by som si dupľu. Tá plavba stojí (a stála) skutočne za to...
Bol to riadny výtlak ...
A ešte malý dovetok : poprosil by som mamičky, ktoré neholdujú takejto Nebeskej plavbe, aby si uvedomili a rešpektovali, že ani do Slovenskej filharmónie nemôžu ísť ich detičky s naštartovanými nákladnými autiakmi ...
Smädný, devínsko-dunajskými modrými vlnami Ukojený, Smädný Hroch Šimi
Napíš komentár