Slovenská bluesová spoločnosť

Už z nadpisu je zrejmé, že koncert sa konal v sobotu, dňa 7.3.2O26 so začiatkom o 18,30 hod. v Kafé Scherz na bratislavských Palisádoch. Kapelou, ktorá mala obstarať veselosť v ten dievčenský večer bola Grapefruit Death. Pre mňa je to kapela, ktorá ma nikdy nesklamala a ktorej koncerty bývali vždy "vypredané". Tak tomu bolo aj v tento večer a Kafé Scherz bolo nacvaknuté do prasknutia. Zostava toho večera bola nasledovná : Laco Gomboš - gitara, spev, Roman Csolle - spev, harp, Vlado Elton Šmidt - basa, spev, Peter Dobrota - kláves a Maťo Oros - bicie. Už v úvode dala kapela najavo, že sa jedná o koncert na slávu dievčat a tým pádom dievčence platili len polovičné vstupné. Slávnostnú úvodnú reč zobral na seba Laco Gomboš, ktorého domácnosť sa dievčencami len tak hmýri. A aby dievčatá v sále neobišli len tak na sucho, každá jedna dostala od Laca a Romana jednu čarokrásnu ružu so špeciálnou, tomu prislúchajúcou voňavou esenciou a plus malú, ešte sladšiu čokoládku.

O kapele Grapefruit Death som za dlhé roky našej známosti popísal toľko recenzií, že je problém spomenúť čosi nové. A MDŽ bolo spásou

Koncert kapelka rozdelila na dve časti. V tej prvej odohrali 10 skladieb, po ktorých nasledovala 20 minútová prestávka. Nebudem menovať všetky skladby, iba spomeniem, že hneď tretia skladba v poradí bola moja obľúbená Med mi daj. Po prestávke odohrala kapela 13 skladieb, včetne štyroch prídavkov a keby bolo na obecenstve, kapela by sa pred polnocou domov nedostala. Aplauz bol naozaj nevídaný ! Koncert skončil o 21,00 hod. Za zmienku stojí, že kapela v pomerne krátkom čase naštudovala aj tri skladby zosnulého Jožka Barinu, môjho priateľa ešte z čias mladosti z centra mesta. Boli to skladby Na pohrebe lotra, Lej vínko lej a Purpurový smútok. Práve kvôli poslednej menovanej skladbe mal Jožko mnohoročný dištanc, vraj to bola paralela na vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, čo ale nebola pravda. Tie spomínané 3 skladby boli naštudované z albumu Meditácie od Joža Barinu @ The Meditating Four.

P.S. Čo ma ešte upútalo na koncerte asi najviac, bola prítomnosť malého Vilka, vnuka Laca Gomboša. Trojročný komunikatívny chlapček mi trikrát pripomenul svoj vek, ako keby tušil moje problémy s pamäťou. Hneď sa so mnou aj odfotil a veselo so mnou komunikoval. V jednej sekunde bol pri mne, v nasledujúcej pri kapele a pri tej ďalšej už behal v predzáhradke Scherzu. Prirodzene, pod dohľadom starostlivej mamy a babky. A ešte mi stihol prezradiť, že keď bude veľký, chcel by byť futbalista.

Kto má záujem, môže si pozrieť fotoreport Zorky Liškovej z koncertu.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

Po týždni aj čosi sa vraciame ku koncertu, ktorý sa konal vo štvrtok 26.2.2026 v bratislavskom Jazztikote. Koncert sa konal pod kuratelou Juraja Schweigerta a tomu sa "podarilo" sústrediť do Jazztikotu značnú enklávu známych slovenských bluesmanov.  Úderom 19,45 hod. začala hrať nasledovná zostava : Juraj Schweigert - harp a spev, Stano Počaji - gitara, Lukáš Hrončiak - gitara, Juraj Kalász - basa,  Juraj David Raši - bicie, Kiril Panshin - gitara. Postupne pribudol Andi Ray Haverda - klavír a spev, Ondrej Hronec - bicie.

Po pauze prišli Ady Kelemen - gitara, spev, Jožko Hladný - basa, Kamil Paulovčin - gitara, spev, Martin Muller - gitara, Tomáš Hudák - bicie..

Po ďalšej mini pauze sa k Adymu Kelermenovi pridal Juraj Schweigert, Nino Hamm a Richard Kveťko.. V poslednom  bloku veľkej jam session sa na pódiu stretli Ady Kelemen, Andi Ray Haverda, Marek Šembera -spev, Kiril Panshin, Lukáš Hrončiak, Ivan Kormaňák - bicie, Juraj Schweigert, Sára Kurucová - spev, Juraj Raši- bicie.

Koncert sa ukončil o 22,45 hod. Celý Jazztikot by v podstate zaplnil spomínaný nadnormatívny počet hudobníkov a ak k tomu pripočítame aj publikum, tak bol klub kompletne vypredaný. Personál klubu Peter Bogár a Emma Vranová si v ten večer v obsluhe riadne zamakali.

Koncert aj podľa reakcií obecenstva mal veľký úspech. Vďaka aj za fotoreport patrí Zorke Liškovej.

P.S. Ak by som niekde v tej smršti mien niečo doplietol, resp. na niekoho zabudol, tak sa ospravedlňujem.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

Klub pod Lampou je kaviareň a zároveň slobodný priestor pre diskusie, koncerty, divadielka a stretávania sa priateľov. Nachádza sa v Bratislave na Partizánskej ul.č.2. Táto informácia platí len pre tých, ktorí do tohto priestoru prídu náhodne. A tých nie je veľa, lebo Klub má stabilné zázemie svojich fanúšikov. V sobotu, 14.februára 2026 ich prišlo na Valentínsky koncert kapely ZVA 12-28 band neskutočne veľa. Klub bol zaplnený do posledného miesta a presne o 20,00 hod. sa začal očakávaný koncert. Veľká návšteva svedčí o popularite kapely aj v Bratislave.

Vrátim sa trocha aj k histórii kapely, ktorej úplný úvod začal už v roku 1990 pod taktovkou bratov Červenákových - Nora a Laca. Noro - svojrázny gitarista a autor hudby a textov a Laco - kontrabasista a organizačný guru kapely. Pospomínať všetkých členov kapely od jej založenia by bola náročná úloha a tak spomeniem aspoň tých, ktorí mi za tie roky najviac utkveli v pamäti. Bol to zosnulý výborný harmonikár Boris Čiampor, tiež bicista  Majo Novák. Spomeniem aj bicistu Bobeka Bobrovniczského, ktorý momentálne pôsobí v Čechách a bicie prenechal synovi a sám hrá na gitaru. Pri mnohých koncertoch pôsobí v kapele aj huslista Stano Fakan a tiež dychová sekcia. Po viacerých bicistoch v kapele momentálne na ne hrá Peter Krško od roku 2004. Kapelka hrá ročne cca 40 koncertov jednak na Slovensku a tiež v Čechách, kde má tiež silné zázemie fanúšikov. V Bratislave hrali tiež nedávno v DK Lúky na Livin bluese dňa 22.11.2025 a aj na našej stránke je o tomto koncerte report Ruženky Šípkovej.

Teraz k samotnému koncertu, ktorý začal presne podľa programu o 20,00 hod. Po hodine hrania nasledovala prestávka a po nej koncert pokračoval až do 22,35 hod. Nebudem menovať všetky odohrané skladby, spomeniem len zopár - Šibenica, Nič ma nebolí, Čo je moč, Dáke blues, Kámoš, Autobáger, Mojo, Pedál, Múka. Obecenstvo odmeňovalo kapelku veľkým potleskom až do poslednej skladby a nakoniec si vynútilo ešte jeden posledný prídavok. Po koncerte si mohli ľudia kúpiť kapelkou ponúkané 4 tituly CD nosičov a jednu veľkú LP platňu. Fotoreport z koncertu je tentokrát suplovaný kamarátkou Katkou Melišovou zopár zábermi z telefónu.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS

P.S. Ak by niekto chcel viac informácií o kapelke, tak tu je kontakt. ZVAband@gmail.com

Oduševnená Takzvaná duša

Audiovizuálny projekt Story, ktorého dušou je basgitarista a autor hudby a textov Marian Zima, pôsobí na slovenskej hudobnej scéne od roku 2017. Od začiatku sa tento projekt zviditeľňuje vydávaním pôsobivých singlov, naspievaných a nahraných výraznými hudobnými osobnosťami. A získava priaznivú odozvu kritikov i bežných poslucháčov. Nepostupuje míľovými krokmi, ale pozvoľna a isto. Koncom roka 2018 sa dve jeho skladby objavili na sampleri Bluesová spoločnosť No. 14, v roku 2019 mu vyšlo prvé štvorskladbové EP Story, v roku 2021 prvý CD album Potlesk v stoji (ktorý ocenil prémiou Hudobný fond), v roku 2023 výberovka – LP Doteraz - a v roku 2025 najnovší album – Takzvaná duša – v CD i v LP verzii.

Vyšiel 11. 11. 2025 vlastným nákladom a opäť zaujal hudobných publicistov nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Napríklad na hudobnom portáli Musicserver.cz bola Takzvaná duša albumom týždňa práve v týždni, v ktorom sme oslavovali vianočné sviatky – dni, keď zvyčajne vnímame duševno a duchovno akosi intenzívnejšie – a dostala skvelé hodnotenie (9/10). Že si nájde fanúšikov v širokých radoch hudbymilovného publika, o tom nepochybujem.

Obal najnovšieho albumu projektu Story mi trochu pripomína obal LP Doteraz: tiež ho zdobia fotografie zúčastnených interpretov, pričom niektoré z nich sú momentkami z videoklipov, ktoré hrajú tiež v projekte Story dôležitú úlohu. V CD verzii je vložený i skladací „plagátik“ (booklet) s rovnakými, len väčšími fotografiami. Na jeho druhej strane sa nachádzajú obsiahle informácie, predovšetkým texty všetkých skladieb a zostavy hudobníkov pri jednotlivých skladbách. CD s obalom i bookletom je ladené do čierno-červena, čo je kombinácia priťahujúca pozornosť a súčasne môže byť i nepriamym poukázaním na kontrasty, ktoré prináša život.

(čítať ďalej...)

Plagát na koncert kapiel Grapefruit Death a Marián Lucký and Band pozýval bluesové obecenstvo na sobotu 6.decembra 2025 do bratislavského Véčka so začiatkom o 19,00 hod. Tento deň pripadal na sviatok sv. Mikuláša, kedy sme ako deti v škole skandovali, že na svätého Mikuláša neučí a neskúša sa, triedna kniha zatvára sa, to je odkaz Mikuláša. Tento detský slogan vo Véčku neplatil, lebo Grapefruit Death skúšali aparatúru už dlho pred koncertom. Tiež sme sa dozvedeli, že bude aj zmena programu, lebo kapela Mariána Luckého pre chorobu nebude hrať a suplovať ich bude  kapela Broňo Dobrota and Blues Ruels. (fotoreport Zora Lišková)

Úderom 19,15 hod. sa sľubovaný bohatý program večera začal. Tu je jeho program :

1. Broňo Dobrota and Blues Rules

2. Spomienka na Dušana Tvoríka

3. Grapefruit Death

4. Premiéra klipu Ovocníčkovia

5. Jam session s Pecim Uherčíkom ako hosťom programu

Oproti avizovanému programu nastali menšie zmeny. Program večera otvoril Broňo Dobrota and Blues Rules. Kapela hrala v zložení : Broňo Dobrota - gitara, spev, Roman Náter - basgitara, Maťo Oros - bicie a Peter Dobrota - kláves.

Predtým, ako začala kapela hrať mal uvítaciu reč  Laco Gomboš. Po jeho prejave sa už rozbehol program večera, ktorý sľuboval pekný umelecký zážitok. Úvodná kapela odohrala tridsať minútový set 7 skladieb, počas ktorých sa auditórium začalo utešene zapĺňať. Po ukončení prvej avizovanej kapely a krátkej pauze nasledovala Spomienka na Dušana Tvoríka pri príležittosti 5.výročia jeho úmrtia v r. 2020. Pekné gesto od jeho priateľov. Na plátne si obecenstvo mohlo pozrieť life záznam z koncertu na Devíne a skladbu Proud Mary. Spomienkovým spíkrom bol Peci Uherčík.

Ďalším bodom programu bol set  kapely Grapefruit Death v zložení : Laco Gomboš - gitara, spev,  Gusto Čech - gitara, spev, Vlado Elton Šmidt - basgitara, spev, Peter Dobrota - kláves, Maťo Oros - bicie a Roman Csolle - spev a harp. Kapela odohrala 12 skladieb, z toho 8 slovenských a 4 s anglickým textom. Po hodine hrania sa ku kapele pripojil Peci Uherčík a odohrali spolu ďalšie tri skladby. O 21,30  začalo premietanie klipu Ovocníčkovia - Vietor v hlave mám. Bola to premiéra klipu, kde Peci UIhečík skomponoval hudbu k textu M. Brezovskej. Réžiu a strih klipu robil p.Valent. Záver večera  obstarala opäť kapela Grapefruit Death s Pecim Uherčíkom. Pôvodne chcela kapela koncert ukončiť dvomi prídavkami, ale vydráždené publikum ich nútilo pridať ďalšie prídavky a tak kapela dávala ďalší nášup a pripomínalo mi to školskú jedáleň, keď sme ako deti žobronili tety kuchárky o ďalšie dukátové buchtičky. Aj teraz sa mi slinky zbiehajú. Po troch ďalších prídavkoch za burácajúceho potlesku plnej sály sa koncert čosi po 22.hod. skončil. Mikulášska nádielka bola na výbornej úrovni vďaka všetkým protagonistom. Záverom treba poďakovať za ústretovosť vedeniu V klubu, službe na vchode, pani Jaloviarovej a fotografke Zorke Liškovej.

Za pozornosť ďakuje Paľo Sojka, tajomník SBS.

Ani sme sa nenazdali a je tu koniec roka! 🎉 A s ním prichádza aj naša tradičná rocková párty v srdci Bratislavy!

Kapela Grapefruit Death vás srdečne pozýva na koncert do V-klubu (Véčko), kde pre vás chystáme niečo špeciálne.

Hlavný bod programu: PREMIÉRA VIDEKLIPU! 🎬 Uvidíte náš nový videoklip "Ovocníčkovia" hrajú Vietor, ktorý vznikol v réžii Janka Valenta na hudbu legendárneho Peciho Uherčíka a s textom Miry Brezovskej. Sme z neho nadšení a veríme, že sa bude páčiť aj vám!

Hudobný program začne už o 19:00, kedy pódium ovládne skvelý Marián Lucký & band, ktorí vás naladia na tú správnu vlnu.

Príďte si užiť mikulášsku rockovú nádielku s nami!

Všetky info:

• Dátum: 6. 12. 2025

• Miesto: Véčko (Nám. SNP 12, Bratislava)

• Čas: 19:00

• Vstup: 15,- Eur

Vidíme sa! Nezabudnite pozvať aj svojich priateľov!

Ako prišla hudba na bielom koni.

fotoreport  (Ruženka Šípková)

fotoreport (Zora Lišková)

Vonku vládne jesenné počasie, ktoré je často nevľúdne. Míľovými krokmi sa približuje zima. Hudba sa však na zimný spánok nechystá. Napríklad počas predposledného novembrového víkendu sa v Dome kultúry Lúky v Bratislave – Petržalke uskutočnili až dva bluesové festivaly. Mala som šťastie, že ma moja kamarátka na dve noci prichýlila a mohla som si užiť obe hudobné podujatia. Hlavnú zásluhu na nich majú Adrián Pullmann, duchovný i reálny „otec“ festivalov a ich dramaturg, starajúci sa o skladbu kapiel, a Ladislav Jančiar z Kultúrnych zariadení Petržalky, pôsobiaci vo funkcii dramaturga a hlavného organizátora. Festivaly z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Folk Blues Session s príchuťou rocku

V piatok 21. novembra 2025 sa konal už XXIII. ročník festivalu folk bluesovej hudby Folk Blues Session. A rozhodne nezostalo iba pri folku a blues.

Keď som prišla do Domu kultúry Lúky, všimla som si výstavu poľského výtvarníka Maksyma Ostrowskeho – obrazy s motívmi Bratislavy. Aj vďaka nim interiér pôsobil útulným dojmom. Festivalové koncerty sa odohrávali v malej sále na poschodí, kde ma zaujali hlavne gramofónové platne (LP i SP), visiace zo stropu ako dekorácie. Pred sálou Pavel Sojka, tajomník Slovenskej bluesovej spoločnosti, rozložil na stôl obsah svojho Čarovného bluesového kufríka. Bola to bohatá ponuka cédečiek (nielen účinkujúcich kapiel) na predaj. Festival prebiehal v komornej atmosfére a o zvuk sa staral Pavol Nagy. Zorka Lišková usilovne fotila.

(čítať ďalej...)

Livin´ Blues nielen na bluesových krídlach

V sobotu 22. novembra 2025 som sa večer zase ponáhľala do Domu kultúry Lúky, tentoraz na XXXII. ročník medzinárodného festivalu Livin´ Blues, najstaršieho bluesového festivalu na Slovensku. V komornom prostredí malej sály znova vládla priateľská atmosféra, moderátor a zvukár boli tí istí ako večer predtým. Nechýbal Pavel Sojka s Čarovným bluesovým kufríkom ani Zorka Lišková s fotoaparátom.

(čítať ďalej...)

Silné posolstvo albumu No. 8

Dvojgeneračné trio Blues Rock Generations aj v roku 2025 mieri k stále vyšším hudobným métam. Zdá sa, že vo svojom snažení sú jeho členovia nezastaviteľní. Vezú sa totiž na vlne svojho vlastného špecifického vzťahu k hudbe a snahy ustavične na sebe pracovať a zlepšovať sa. V týchto dňoch znova prichádzajú s niečím novým.

Výzvy a korene

Zostava Štefan Adamec (1953), Jakub Adamec (2009) a Samuel Kolník (2008) na svojom najnovšom albume No. 8 siahla po hudobnom materiáli aj z iného súdka ako zvyčajne, no aranžmány, ktoré sú spoločným dielom, nesú stále výraznú bluesrockovú pečať. Chcú vzdať poctu najlepším skladateľom a spevákom novodobej populárnej hudby s vlastnými skladbami a interpretáciou. Takto spracovali piesne Ballad of the Thin Man (Bob Dylan), Windmills of Your Mind (Michel Legrand & A./M. Bergman), 50 Ways to Leave Your Lover (Paul Simon), She´s Always a Woman (Billy Joel), Fragile (Sting) i  Another Day in Paradise (Phil Collins). Cieľom je, aby Jakub a Samuel suverénne zvládli aj výzvy iných hudobných žánrov, a zároveň nezabudli na svoje hudobné korene.

Deň, keď zomrela hudba

(čítať ďalej...)

FOLK BLUES SESSION 2025

Line up: 
Prešporok
Ivan Čeredejev & IC BAND
Buczech /CZ/
Bluewine 

(čítať ďalej...)

Jožo Barina & priatelia. Hudobné spomienky z druhej strany

fotoreport  (Ruženka Šípková)

Jeseň praje spomienkam a v sobotu 18. októbra 2025 sa spomínalo aj v bratislavskom Véčku. Konal sa tam multimediálny večer Jožo Barina & priatelia spojený s koncertom, venovaný pamiatke speváka, gitaristu a autora piesní Joža Barinu (1948 – 2024). V ten večer mal tiež premiéru spomienkový kompilačný album Pohľad z druhej strany, ktorý obsahuje nahrávky vytvorené v rámci spoluprác Joža Barinu a jeho priateľov.

            Priestory Véčka sa rýchlo zaplnili účinkujúcimi i obecenstvom, väčšinou pamätníkmi a pamätníčkami éry bigbítu 60. rokov, a to nielen z Bratislavy. Rozhovory, samozrejme, nemali konca-kraja. Vo vestibule si bolo možné zakúpiť album Pohľad z druhej strany, ako na cédečkách, tak i na vinyloch a veru, šli na odbyt ako teplé rožky. Vedľa sa na veľké plátno premietali rôzne fotografie a videá dokumentujúce muzikantský život Joža Barinu.

            Hudobný program v zaplnenej veľkej sále bol bohatý, s mnohými účinkujúcimi. Ako prvá prišla na pódium zostava The Players 21, ktorú tvoria: Michal Kujan – sólová gitara, Vojto Scherhaufer – rytmická gitara, Peter „Peci“ Uherčík – basová gitara a Mario Marcinek – bicie. Na začiatku zazneli dve inštrumentálky pôvodne od rockovej kapely The Shadows: rezká Apache a jemnejšia Peace Pipe (aké hrával Jožo Barina vo svojich úplných muzikantských začiatkoch s kapelou Kométa). Skladby zneli sviežo a sugestívne. Čistá energia vyvierala aj zo skladieb z repertoáru kapely The Players (ktorej spoluzakladateľom bol v roku 1963 Jožo Barina). Zazneli inštrumentálky Shake 1966, Smiech a plač, Rozmýšľanie v samote (Michal Kujan poznamenal, že pre neho i pre Joža to bola najobľúbenejšia skladba z repertoáru The Players) a Lejak.

(čítať ďalej...)